„Po analýze pozmeňujúceho návrhu, ktorý má zaviesť tzv. výkazy transparentnosti, rozšíriť dôvody na rozpustenie občianskych a iných organizácií či rozšíriť okruh povinných osôb podľa zákona o slobode informácií, som dospel k záveru, že môže dôjsť k zásahu do práva na ochranu súkromia, práva sa slobodne združovať a potenciálne môže mať aj diskriminačný charakter,“ demonštroval Dobrovodský na svojom webe.

Čo sa týka financovania neziskových organizácií, to by podľa ombudsmana malo podliehať len všeobecným normám regulujúcim finančné transakcie, ako sú clá, pravidlá zahraničného obchodu či predchádzanie legalizácii výnosov z trestnej činnosti. Pozmeňujúci návrh však podľa neho zavádza pomerne rozsiahle oznamovacie povinnosti týkajúce sa samotného financovania, darcov, ale aj finančných operácií neziskových organizácií.

„Zachovanie súkromia darcov, ale aj predstaviteľov neziskových organizácií je rovnako tak integrálnou súčasťou garancií, ktoré má štát vytvoriť pre to, aby mohla občianska spoločnosť, združujúca sa aj v občianskych a iných združeniach, zdravo fungovať,“ konštatoval Dobrovodský.

V prípade regulácie lobingu je podľa ombudsmana právna úprava nastavená tak, aby nezasahovala neprimerane do základných práv a slobôd.

„Musí teda nájsť spravodlivú rovnováhu medzi uplatňovaním základných práv a dosahovaním cieľa transparentnosti. Regulácia lobingu by mala byť dostatočne komplexná, aby občanom poskytla presný obraz o tom, ako sa prijímajú rozhodnutia a kto má vplyv na legislatívu a politiku, ale nemala by byť zavedená tak, aby ovplyvňovala základné práva a slobody,“ vysvetľuje VOP.

Dobrovodský tiež nepovažuje podradenie neziskových organizácií pod režim zákona o slobode informácií za súladné s koncepciou práva na informácie. Zastáva preto názor, že zákon už dnes umožňuje dostať informácie o poskytnutých dotáciách pre neziskovky.

„Teda s ohľadom na test proporcionality a potrebu nižšej miery záťaže sektora subjektov súkromného práva si myslím, že doterajší mechanizmus zákona o slobode informácií postačuje, aby bolo naplnené právo verejnosti na informácie. Som preto toho názoru, že zavádzanie ďalších povinností podľa zákona o slobode informácií pre neziskové organizácie nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti,“ uviedol.

Na druhej strane Dobrovodský ocenil, že navrhovatelia upustili od pôvodného zámeru zaviesť inštitút registrácie občianskych a iných organizácií ako organizácií so zahraničnou podporou.

„Takáto úprava by totiž narážala na záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z nášho členstva v Európskej únii aj v Rade Európy,“ uzavrel.

Novela je aktuálne v parlamente. Má priniesť niekoľko zmien, viaceré upravujú pozmeňujúce návrhy. Pre neziskovú organizáciu, nadáciu či združenie s ročným príjmom nad 35.000 eur sa má zaviesť povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti. Obsahom výkazu by mali byť aj informácie o osobách, ktoré prispeli na činnosť organizácie viac ako 5000 eur za rok. Rovnako by sa v ňom mali zverejňovať aj identifikačné údaje orgánov alebo členov orgánu organizácie.

Návrh má zaviesť tiež reguláciu lobingu. Výnimku spod definície lobingu by mali mať odborové organizácie, organizácie zamestnávateľov a športové organizácie. Mimovládne neziskové organizácie, ktoré dostávajú prostriedky od orgánov verejnej správy, by tiež podľa návrhu mali byť povinnými osobami. Predkladatelia zmeny odôvodnili cieľom urobiť transparentnejším fungovanie organizácií. V navrhovanej legislatíve nie je podľa nich niečo, čo by znemožňovalo fungovanie mimovládnych organizácií. Odmietli, že by išlo o akýsi ruský zákon.