Nová zmluva s Českom by mohla zlepšiť policajnú spoluprácu krajín

Nová zmluva o policajnej spolupráci medzi Slovenskom a Českom by mohla zlepšiť činnosť bezpečnostných zložiek krajín. Novelizujú sa ňou dohody medzi krajinami staršie ako 20 rokov. Vyplýva to z návrhu zmluvy, s ktorou vláda na svojom stredajšom rokovaní vyslovila súhlas. Zmluvu musí ešte odobriť parlament aj prezident Peter Pellegrini

HS / TASR

Ilustračné foto / Foto: TASR-Michal Svítok

▶ ❚❚ ↻

„Páchatelia organizovanej trestnej činnosti používajú čoraz sofistikovanejšie a rafinovanejšie spôsoby páchania trestnej činnosti a cezhraničné pôsobenie pre nich nepredstavuje žiadny problém. Len vzájomná spolupráca medzi štátmi môže účinne zintenzívniť boj proti organizovanej trestnej činnosti. V priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, kde neexistujú kontroly na vnútorných hraniciach, možno vysokú úroveň bezpečnosti zabezpečiť len prostredníctvom silnej policajnej a justičnej spolupráce medzi členskými štátmi,“ uviedlo v materiáli ministerstvo vnútra, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo.

Medzi formy spolupráce by mohlo patriť najmä zdieľanie informácií medzi policajnými zložkami či colnými úradmi oboch krajín. Spolupracovať by mohli aj pri pátraní po osobách či veciach. Zmluva však nevymedzuje všetky oblasti, pri ktorých môžu polície spolupracovať.

„Orgány zmluvných strán môžu spolupracovať aj inými formami, ako sú uvedené v tejto zmluve, ak sú tieto formy spolupráce plne v ich pôsobnosti a sú prípustné podľa právnych predpisov zmluvných strán,“ uvádza sa v návrhu.

Návrh okrem toho definuje aj špeciálne formy spolupráce. Medzi ne by mohlo patriť napríklad spoločné nasadenie.

„Orgány zmluvných strán môžu, s cieľom zintenzívnenia spolupráce podľa tejto zmluvy, v prípade potreby zriaďovať trvalo alebo na určitý čas spoločné hliadky, spoločné kontrolné skupiny a spoločné pátracie skupiny,“ napísalo ministerstvo v predloženom dokumente.

Českí a slovenskí policajti by sa mohli zúčastniť aj na spoločných zásahoch, cezhraničnom pátraní i prenasledovaní.

V stanovených prípadoch by mohli tiež prekračovať štátne hranice. V niektorých prípadoch pri tom môžu využiť aj vizuálne a zvukové výstražné zariadenia.

Cudzineckú políciu personálne posilnia, vzniknú veľkokapacitné centrá

V Bratislave a Banskej Bystrici vzniknú nové veľkokapacitné centrá cudzineckej polície. Ministerstvo vnútra SR sa pre tento krok rozhodlo v súvislosti s náporom, ktorý cudzinecká polícia registruje v roku 2025. Posilnené by mali byť aj viaceré oddelenia. Vyplýva to z návrhu na posilnenie personálneho stavu oddelení cudzineckej polície Policajného zboru, ktorý v stredu schválila vláda. Spracovateľnosť žiadostí je na cudzineckej polícii podľa dokumentu aktuálne na úrovni približne 60 až 70 percent.

„Budúci rok automobilka Volvo ohlásila nábor nových zamestnancov, kde sa predpokladá ďalší príjem štátnych príslušníkov z tretích krajín. Automobilka Volkswagen od septembra prijíma nových zamestnancov, do konca roka 2026 plánuje zamestnať viac ako 4.000 štátnych príslušníkov z tretích krajín. Prijímanie štátnych príslušníkov z tretích krajín očakávame aj v iných sektoroch (kamiónová doprava, ošetrovateľky, opatrovateľky, baterkáreň Šurany); taktiež už prebieha prijímanie nových študentov zo zahraničia od septembra 2025 v plánovanom počte 10.000 až 12.000,“ uviedol rezort v materiáli.

Kapacitnú situáciu označil rezort vnútra za naliehavú. Ako pripomenul, Slovensko bude čeliť ešte vyššiemu náporu na cudzineckú políciu v blízkej budúcnosti i pre zrušenie mimoriadnej situácie na území krajiny v spojitosti s vojnou na Ukrajine. Po zrušení mimoriadnej situácie bude musieť o obnovenie pobytu v krajine požiadať minimálne 60.000 cudzincov.

Situáciu podľa rezortu skomplikuje aj zrušenie dočasného útočiska utečencom z Ukrajiny. Približne 130.000 osôb bude musieť prejsť na iný druh pobytového statusu. Ministerstvo vnútra upozornilo, že to bude spojené s administratívnou záťažou.

Kapacitné posilnenie by podľa materiálu malo v tomto roku stáť štát necelých 300.000 eur. Na budúci rok rezort vnútra počíta s nákladmi vo výške takmer 2,8 milióna eur.

Rezort vnútra má na vznik veľkokapacitných centier vytypované aj priestory. Kapacity cudzineckej polície plánuje posilniť stovkou zamestnancov. Polovica z nich by bola pridelených do bratislavského centra a oddelení cudzineckej polície na západe krajiny, 25 by pôsobilo v banskobystrickom centre a oddeleniach stredného Slovenska. Zvyšok by posilnil personálne kapacity na východnom Slovensku.

Veľkokapacitné centrá budú spracovávať spisový materiál zasielaný príslušnými oddeleniami cudzineckej polície. Rezort vnútra plánuje okrem takéhoto posilnenia kapacít aj otvorenie ďalších vybavovacích okienok či predĺženie stránkových hodín úradov.

Rezort zdravotníctva by mal rokovať s Poľskom o spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by malo rokovať s Poľskom o spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Týkať sa má najmä pohraničných regiónov, osobitne horskej záchrannej služby. Vyplýva to z návrhu, ktorý v stredu schválila vláda.

„Práve časová dostupnosť na poskytnutie odbornej prednemocničnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prihraničných oblastiach je jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi ZZS susedných štátov,“ uviedol rezort.

Potrebu uzatvoriť medzinárodnú rámcovú zmluvu odôvodnil tým, že doterajší právny rámec vo vzťahu k Poľskej republike neumožňuje reagovať na potreby občanov žijúcich v pohraničných oblastiach.

„Absencia komplexného medzinárodnoprávneho dokumentu je badateľná najmä pri udalostiach s hromadným postihnutím osôb alebo pri neodkladnej preprave pacientov v kritickom stave,“ vysvetlil.

Rýchla a koordinovaná reakcia záchranárov je podľa ministerstva kľúčová aj vzhľadom na vysokú mieru turizmu na oboch stranách hranice a náročnú dostupnosť terénu v Tatrách a ďalších horských regiónoch.

„Cezhraničná spolupráca v horskom prostredí tak zásadným spôsobom prispieva k zvýšeniu zdravotnej bezpečnosti a k ochrane života a zdravia obyvateľov i návštevníkov,“ podotklo s tým, že poľská strana sa podľa MZ k návrhu počas neformálneho stretnutia vyjadrila pozitívne.

Vláda odvolala Katarínu Roskoványi z postu štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti

Na poste štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti (MS) SR končí Katarína Roskoványi. Jej odvolanie schválila vláda na stredajšom zasadnutí.

„Podľa zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy predkladá vláde SR minister spravodlivosti Slovenskej republiky návrh na odvolanie Kataríny Roskoványi z funkcie štátnej tajomníčky MS SR dňom 12. novembra 2025,“ priblížil rezort.

Zachovanie podpory obetiam domáceho násilia z Ukrajiny je potrebné

Zachovanie služieb ochrany a podpory obetiam domáceho násilia z Ukrajiny je potrebné. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády SR o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie SR, spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny. Novelu nariadenia v stredu schválil na svojej schôdzi vládny kabinet.

„Predkladané nariadenie predstavuje priamu reakciu na pretrvávajúce dôsledky ukrajinskej krízy. Vzhľadom na skutočnosť, že prípadov násilia na ženách pribúda, MPSVR predkladá nariadenie z dôvodu potreby zachovania financovania služieb ochrany a podpory obetiam domáceho násilia alebo iného ohrozenia správaním iných fyzických osôb. V rámci tejto podpory je potrebné poskytovať okamžitú a individualizovanú pomoc zohľadňujúcu okamžité potreby obetí špecifických foriem násilia na ženách, resp. domáceho násilia, ktorá okrem špecializovaných poradenských a podporných služieb zahŕňa aj poskytnutie bezpečného ubytovania,“ priblížil rezort práce.

Od začiatku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine sa podľa MPSVR počet žien a dievčat ohrozených násilím, ktoré hľadajú pomoc a ochranu na území Slovenskej republiky, výrazne zvýšil. Táto skutočnosť vytvára bezprostredný tlak na kapacity existujúcich zariadení a služieb určených na ochranu obetí násilia.

MPSVR predkladá nariadenie z dôvodu naliehavej potreby zabezpečiť kontinuitu financovania bezpečných ženských domov, ktoré poskytujú nevyhnutné služby zahŕňajúce krízovú intervenciu, psychologické poradenstvo, právne služby, bezpečné ubytovanie a ďalšie formy dlhodobej podpory.

„Pomoc obetiam násilia si totiž vyžaduje komplexný a dlhodobý prístup, pretože ide o náročný proces, nie jednorazový akt. Absencia adekvátnej podpory by mohla viesť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd osôb nachádzajúcich sa v núdzovej situácii. Časová naliehavosť predloženého nariadenia priamo súvisí s ukrajinskou krízou, konkrétne s potrebou bezodkladného zabezpečenia financovania služieb pre ženy a dievčatá z Ukrajiny, ktoré sú v krízovej situácii,“ dodal v dôvodovej správe k návrhu rezort práce.

V obciach s akútnou potrebou majú byť vybudované nové kapacity MŠ a ZŠ

V obciach s akútnou potrebou majú byť vybudované nové kapacity materských škôl (MŠ) a základných škôl (ZŠ). Zámerom je zabezpečiť miesta pre povinné predprimárne vzdelávanie, umožniť právny nárok na miesto v materskej škole, odstrániť dvojzmennú prevádzku v ZŠ a dlhodobo zabrániť jej vzniku. Vyplýva to z iniciatívneho materiálu z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Rezort navrhuje za prijímateľov z plánu obnovy určiť obce Cigeľka, Jovsa, Miloslavov, Viničné, Žakarovce, mesto Sečovce a gréckokatolícku farnosť Streda nad Bodrogom. Má ísť o zabezpečenie podmienok na povinné predprimárne vzdelávanie pre deti od piatich rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v MŠ od troch rokov, vyplýva z materiálu.

V rámci investície z plánu obnovy týkajúcej sa dobudovania školskej infraštruktúry majú byť prijímateľmi obce Bačkov, Lastovce a Vechec, mestá Čierna nad Tisou a Stará Ľubovňa a taktiež ZŠ v Lipanoch a ZŠ s materskou školou v Nálepkove. Cieľom je vybudovať nové kapacity v ZŠ s cieľom odstránenia dvojzmennej prevádzky, zabránenia jej vzniku a zabezpečenia možnosti vyučovania v dopoludňajších hodinách, doplnil rezort.

„Akútna potreba výstavby nových kapacít materských a základných škôl pretrváva aj napriek vyhláseným výzvam z dôvodu vyčerpania alokovaných prostriedkov, a tak je nevyhnutné pristúpiť k priorizácii projektov, ktoré sú pripravené na okamžitú realizáciu, a prostredníctvom ktorých budú zabezpečené kapacity na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania a povinnej školskej dochádzky v rámci obdobia oprávnenosti prostriedkov mechanizmu,“ priblížilo MŠVVaM.

Predpokladané náklady na rozšírenie kapacít MŠ a ZŠ budú stanovené na základe výšky verejných obstarávaní. Nemajú presiahnuť sumu 14.490 eur bez DPH na jednu novovytvorenú kapacitu v MŠ, respektíve 13.789 eur bez DPH na jednu novovytvorenú kapacitu v ZŠ.

V roku 2024 nadobudlo slovenské občianstvo najviac osôb za poslednú dekádu

Slovenské občianstvo v roku 2024 nadobudlo 1436 osôb, čo je najvyššie číslo za posledné desaťročie. Najviac nových občanov SR pochádzalo zo Srbska, Ukrajiny, USA, Maďarska a Česka. Vyplýva to z informatívnej správy o stave verejnej správy za rok 2024, ktorú na stredajšom rokovaní vzala vláda na vedomie.

Materiál z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR informuje tiež o tom, že v prípade žiadostí o občianstvo bolo vydaných 33 zamietavých rozhodnutí, 124 konaní bolo zastavených a 136 osôb sa občianstva SR vzdalo.

Rok 2024 bol celkovo poznačený rastúcim záujmom občanov v rámci agendy dokladov.

„Počet žiadostí o občianske preukazy dosiahol 669.090 (+ 8,5 percenta oproti roku 2023), pričom výrazne narástol počet žiadostí pre deti do 15 rokov (+ 56 percent). O cestovné pasy požiadalo 489.580 občanov, tretina využila expresné vybavenie, vydaných bolo i 179.332 vodičských preukazov,“ spresnil rezort.

Dodal, že v oblasti matrík bolo v roku 2024 zaznamenaných 122.955 matričných udalostí, čo je pokles o 3,85 percenta oproti roku 2023, a zároveň najnižší počet za posledných sedem rokov.

„Narodení bolo 47.141, sobášov 22.481 a úmrtí 53.333,“ uviedlo ministerstvo.

Pokles sa podľa jeho informácií týkal i agendy osobitnej matriky v prípade občanov SR v zahraničí, v tej zaznamenali 3458 narodení, 2176 sobášov a 698 úmrtí. Najpopulárnejšie mená novorodencov v roku 2024 boli Sofia a Jakub.

Správa pripomína, že v roku 2024 pôsobilo na Slovensku 2927 územných samosprávnych jednotiek, pričom až 63 percent z nich malo menej ako 1000 obyvateľov, 84 percent obcí je menších ako 2000 obyvateľov.

„Priemerná veľkosť slovenskej samosprávy je 1865 obyvateľov, čo je jedna z najmenších v Európe. Menšiu priemernú veľkosť má len Česká republika,“ dodáva v správe MV.

Poukazuje i na agendu spoločných obecných úradov (SOÚ), ktorých súčasťou bolo od roku 2018 aspoň raz až 90 percent zo všetkých obcí na Slovensku, pričom najviac obcí pôsobilo na úseku stavebného poriadku (83 percent). Ostatné čísla však podľa MV vykazujú nízku mieru spolupráce v rámci SOÚ.

„Z pôvodných 190 SOÚ v roku 2023 pôsobilo 113 SOÚ a v roku 2024 podľa dostupných dát už len 77,“ konkretizuje predkladateľ správy.

Vysvetľuje zároveň, že jednou z príčin je systém SOÚ na báze dobrovoľnosti dohôd, čo vedie k nestabilite, ad hoc riešeniam a neprehľadnosti.

„Správne obvody sa často menia, počet obcí v SOÚ na jednotlivých úsekoch sa každoročne líši. Mnoho SOÚ nevzniká v prirodzených centrách mikroregiónov, pretože väčšie mestá často nechcú hostiť spoločný úrad,“ objasňuje ministerstvo.

Pripomína zároveň, že na podporu efektívnejšej medziobecnej spolupráce bol v roku 2024 spustený projekt Centier zdieľaných služieb.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Dánsko plánuje sprísniť ochranu pre Ukrajincov. Podľa nového návrhu by osoby vylúčené z programu mohli naďalej požiadať o pobyt prostredníctvom štandardných imigračných alebo azylových postupov.