Normandská štvorka zasadne v Berlíne, témou bude aj misia OSN v Donbase

Brusel 23. novembra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Sohn)

Schôdzka normandskej štvorky sa bude konať v pondelok 26. novembra v Berlíne. Agentúre Interfax-Ukrajina to v piatok potvrdilo nemecké ministerstvo zahraničných vecí

Schôdzka v normandskom formáte, tvorenom zástupcami Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka a zameraná na urovnanie konfliktu na Ukrajine, sa uskutoční na úrovni riaditeľov politických oddelení ministerstiev zahraničných vecí týchto krajín. Podľa rezortu nemeckej diplomacie bude zameraná na minský mierový proces a možné vyslanie mierovej misie OSN do Donbasu.

Podľa agentúry TASS Ukrajina vo štvrtok potvrdila svoj postoj, že mierová misia OSN musí byť rozmiestnená na celom území Donbasu, teda aj v oblastiach, ktoré nie sú pod kontrolou Kyjeva, vrátane istej časti ukrajinsko-ruskej hranice.

Agentúra TASS poznamenala, že v septembri 2017 ruský prezident Vladimir Putin prišiel s iniciatívou nasadiť misiu OSN na kontaktnú líniu v Donbase, aby zabezpečila bezpečnosť pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zdôraznil, že takáto misia by mohla byť nasadená iba so súhlasom samozvaných republík v Donecku a Luhansku.

Neskôr povedal, že by mohla byť rozmiestnená v iných regiónoch Donbasu, ktoré navštívili pozorovatelia OBSE.

Normandský formát je diplomatické zoskupenie najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka a ich ministrov zahraničných vecí. Jeho cieľom je urovnať krízu na východe Ukrajiny.

Normandský formát vznikol v júni 2014, keď sa pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii stretli ukrajinský prezident Petro Porošenko, šéf Kremľa Vladimir Putin, vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Táto štvorica politikov po prvý raz diskutovala o spôsoboch vyriešenia konfliktu na Ukrajine.

Obyvatelia samozvanej Doneckej (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na priemyselnom východe Ukrajiny, v Donbase, si nedávno volili lídrov a poslancov parlamentov.

Ústredná volebná komisia v Kyjeve odmietla výsledky hlasovania ako “protizákonné” a uviedla, že jeho uskutočnenie je len zámienkou pre Moskvu, aby si zabetónovala moc nad uvedenými územiami.

Avšak Kremeľ vyhlásil, že spomínaným oblastiam “neostalo nič iné, ako sa zorganizovať po svojom”, lebo Ukrajina ich “opustila”.

Takzvané republiky boli vyhlásené v roku 2014 po tom, čo Rusko anektovalo Krymský polostrov a podporilo vypuknutie protikyjevského povstania na východe Ukrajiny.

Kyjev vníma tento vývoj ako trest za to, že sa obrátil smerom k Európe.

Západné veľmoci vyzývali Rusko, aby nedovolilo uskutočnenie volieb v Donbase, lebo zabrzdia snahy o ukončenie konfliktu, ktorý si za štyri roky vyžiadal životy vyše 10.000 ľudí.
Hoci ťažké boje na východe Ukrajiny už neprebiehajú, v konflikte ešte stále umierajú vojaci aj civilisti.

Kyjev a jeho západní podporovatelia obviňujú Rusko z posielania vojakov a zbraní cez hranicu, aby rozdúchavalo plamene konfliktu. Moskva tieto obvinenia odmieta.