V utorok, 18.08.2020 prebiehalo posledné pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III, úsek trestný, Predmet:§ 420 tr.zákona s vynesením rozsudku pre npr. Mgr.Tomáša L.: NEVINNÝ.

Odsedela som si niekoľko príšerne dlhých pojednávaní, aby som získala objektívny obraz o všetkom, čo sa udialo. Celé trestné konanie mi pripadalo ako sfilmovaný román napríklad „S tichým súhlasom“ autora Briana Haiga, pretože zápletka bola naozaj pikantná. Napokon v nedávnej minulosti sa jej chopili senzácie chtiví novinári ako pes neodolateľnej kosti.

Napriek tomu, že táto kauza sa vlečie od roku 2017, ja som ju začala sledovať od konca minulého roka. Prišla som na prvé súdne pojednávanie, začal sa výsluch svedkov. Pred súdnou sieňou som sa zoznámila s oteckom unesených detí, pánom Stašom, a jeho malým synčekom, ktorý bol zakríknutý, a hoci sa chcel ako všetky deti na svete rozšantiť, z očiek mu išiel taký zvláštny strach. Tak som sa dala do reči s jeho oteckom, ale aj s malým Noem. Otec mi porozprával smutný príbeh, ako mu priamo spred domu odniesli jeho deti nevedno kam v akejsi bielej dodávke. A tu sa začal príbeh tejto kauzy. Rodina, zamotaná so sektou, naoko nevinnou. Obvinený však neboli únoscovia, ako by ste čakali, ale pátrač, Tomáš L., ktorý úspešne deti našiel a priviedol domov. Obvinenie? Mgr. Blažej S. podal naňho žalobu z týrania a mučenia počas výsluchu. Lenže ako v každej dobrej zápletke, i toto má svoj háčik. Totiž, Tomáš L. nebol s Blažejom S. v miestnosti sám. Boli tam i jeho kolegovia npor.. Ladislav V. a npor. Tibor T. Okrem toho aj Lenka K. Na chodbe sedel otec unesených detí, takže celkom dosť veľa ľudí na to, aby vedeli potvrdiť, či niekto vnútri kričal od bolesti alebo nie. Okrem toho sa mal Tomáš L. premávať po chodbe policajnej stanice v Senci po ďalších kanceláriách, odkiaľ mal vziať perá a ceruzky, aby ich strkal medzi prsty Blažejovi S. a následne bolestivo stláčal. Robili sme pokus, ako a či sa to vôbec dá. Veľmi nepraktické, navyše nebolí to tak, akoby vám niekto až drvil prsty.

Výpovede policajtov

Npor. Mgr. Ladislava V. a npor. Tibora T boli v úplnom rozpore. Rovnako, policajtka Lenka K. vypovedala, že bývalý kolega PhDr. Ján D. z inšpekcie s ňou najskôr kamarátsky telefonoval, potom sa jej vyhrážal, keď sa jej výpoveď nepáčila vyšetrovateľovi z inšpekcie Michalovi Kulichovi. Hoci tvrdili, že Tomáš L. Blažeja S. mučil, nepovedali, čo pritom robili oni, prečo nezasiahli (veď boli dvaja), prečo neuviedli všetko na správnu mieru.

Na proces prišli ako verejnosť aj iní policajti zo Senca, nenápadne som zisťovala, aký je Tomáš L. človek. Vraj vynikajúci, ústretový, priateľský, ale čertovsky zodpovedný, vraj by bol schopný spokutovať aj svoju „frajerku“, keby išla na červenú, vraj vynikajúci šéf. Jeho bývalý kamarát z inšpekcie PhDr. Ján D. však obľúbený veľmi nebol. Žeby žiarlivosť nabrala až toľko nenávisti, aby nenápadne zo zákulisia Ján D. všetko riadil? Akú úlohu tu potom zohrala samotná sekta a mučeník Blažej S.? Advokát obžalovaného, JUDr. Holíč zrejme udrel klinec po hlavičke: „už pojem SEKTA má v sebe niečo skryté, čoho sme sa vždy báli. Bolo to niečo mimo zákon, zakázané. Asi rakúsky splnomocnenec, za ktorým sa mučeník vybral skôr ako za lekárom, že „meditovať“ – dostal nápad, ako sektu neprezradiť: Udrieť prvý. Podľa vzoru – „Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!“ Takto nevyjde najavo, že keď manželka pána Staša vzala malého Noeho do Maďarska na akési zhromaždenie či výcvik členov sekty, Noeho napadol pes- vlčiak, strážca „veriacich“, vážne mu poškodil tváričku, a jeho otec mi povedal, že chlapček asi nikdy nebude z toho celkom vonku. Áno, chlapček má obrovský strach rozprávať sa o bežných, detských veciach… Keby sme skutočne hľadali mučeníka – v malom Noemovi by sme ho isto našli…, našťastie má skvelého otca, ktorý sa vymanil z područia sektárskych zákonov…

Neboli vypočuté ani sestry Á.ové, ktoré uniesli deti. Možno na prokuratúre §326, odsek 1 sa veľmi šikovne vymenil za §420, ktorý vypočúvanie iných dôvodov ako zneužitie právomoci policajta – nepripúšťa. Prvý lekár, vypočúvaný na ďalšom pojednávaní, nepripustil, že by pochybil, keď tvrdil, že nijaké extra vážne zranenia na mučeníkovi Blažejovi S. nenašiel. Napriek tomu, priateľ Blažeja S., Michal J. vravel, že ráno prišiel s opuchmi. Ale kde si ich urobil, keď taxikár, ktorý ho pred 10 minútami vysadil, žiadne opuchy nevidel? Rovnako predtým, dve pumpárky. Tiež nevideli celkom nič. Jedna z nich mi povedala, že o nejaké 2-3 dni po udalosti za ňou prišiel Blažej S a nejaký pán a pani, hovoriaci česky, a chceli od nej, aby svedčila na súde, že Blažej S, nebol v poriadku, čo ona tvrdiť nemôže, nakoľko mu nebolo nič…(Blažej S. v sprievode svojich „bratov či sestier“, asi jemne ovplyvňoval svedkov…)

Toto všetko priviedlo vynikajúceho, ničím a nikým neovplyvniteľného sudcu Juraja Kapinaja k záveru, že nikto nepreukázal, že práve Tomáš L. zmlátil Blažeja S. tak, ako to uviedol Denník N. Zostáva otázkou: KTO NAOZAJ UBLÍŽIL BLAZEJOVI S.? Z AKÉHO DÔVODU padol lós práve na Tomáša L., ako nepohodlného policajta pre tých, korí tak radi porušujú zákon? Čo je skutočne v hre?

Advokát, JUDr. Stanislav Jakubčík sa chce proti rozsudku odvolať – vo všetkých bodoch. Ale ako to chce dosiahnuť, keď počas troch rokov jedno zmanipulované klamstvo vystriedalo iné klamstvo? Keď sa samotný Blažej S. NEPAMÄTÁ, ako to presne bolo?

Obdivujem sudcu JUDr. Juraja Kapinaja, že toto celé zvládol, v ničom nemal chaos, správal sa rovnako k obidvom stranám, všetky svoje rozhodnutia okamžite vysvetlil a odôvodnil, nikdy sa nenechal ničím strhnúť, skutočne dôstojne a trpezlivo  reprezentoval symbol súdnictva (zaviazané oči, miska váh a meč). Nepochopila som, ako sa nechali minulý rok strhnúť mnohé masmédiá (okrem RTVS) k tomu, aby z npor. Mgr. Tomáša L. dopredu vykreslili akési monštrum…, ale skutočne by som chcela vedieť PRAVDU, ako to naozaj bolo s Blažejom S.?

Lubi Lehotská – W