Zdravotnícke dezinformácie sa v súčasnosti šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým, a to najmä cez sociálne siete a s podporou umelej inteligencie (AI). Odborníci upozornili, že uvedený trend má skutočné dosahy na zdravie pacientov, a predstavili iniciatívu Lekári nahlas, ktorej cieľom je posilniť hlas medicíny založenej na dôkazoch a pomôcť verejnosti robiť informované rozhodnutia o svojom zdraví. Informovala o tom uvedená iniciatíva na tlačovej konferencii v piatok.

Uviedla, že ľudia hľadajú v súčasnosti rady o zdraví radšej na internete ako v ambulancii. „Spôsob, akým sa ľudia rozhodujú o svojom zdraví, sa v posledných rokoch zásadne zmenil. Informácie, ktoré kedysi sprostredkovával najmä lekár, dnes čoraz častejšie vyhľadávame a konzumujeme online, rýchlo, samostatne a bez odborného kontextu,“ zhodnotili Lekári nahlas.

Internet ako hlavný zdroj zdravotných informácií využíva 65 % ľudí vo veku 25 až 34 rokov, uviedla výkonná riaditeľka komunikačnej agentúry Seesame Anna Michalková na základe analýzy Európskeho parlamentu. „Výrazne rastie aj podiel seniorov, u ktorých sa kombinuje častejšie používanie internetu s nižšou úrovňou digitálnej gramotnosti, čo zvyšuje riziko, že nedokážu spoľahlivo rozlíšiť dôveryhodné informácie od manipulácií,“ upozornila lekárska iniciatíva.

Z analýzy tiež vyplynulo, že zdravotnícke dezinformácie sa najčastejšie týkajú očkovania, výživy, doplnkov stravy, alternatívnej medicíny, zázračných liečebných postupov či samodiagnostiky. „Šíria sa najmä cez Facebook, YouTube, Instagram a WhatsApp, ale aj v uzavretých online skupinách bez verejnej kontroly,“ doplnili Lekári nahlas.

Dodali, že témy sú emočne citlivé a často ponúkajú jednoduché riešenia zložitých problémov. „Rozhodnutia v medicíne by mali vychádzať z overených dát a vedeckých dôkazov, nie z osobných názorov, emócií či atraktívnych sľubov. Ak chceme chrániť zdravie pacientov, musíme trvať na postupoch, ktoré sú preukázateľne účinné a bezpečné,“ povedala prodekanka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave Alexandra Bražinová a členka predmetnej iniciatívy.

Uvedenú situáciu ešte viac sťažuje nástup generatívnej AI. „Potvrdzuje to výskum Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), ktorý analyzoval schopnosť veľkých jazykových modelov generovať personalizované dezinformácie, aj v oblasti zdravia,“ uviedli Lekári nahlas.

Doplnili, že z výskumu vzišlo nielen veľmi presné cielenie personalizovaných textov, ale aj skutočnosť, že generovaný zavádzajúci obsah prispôsobený konkrétnej skupine ľudí je ťažšie odhaliteľný človekom. „Veľké jazykové modely dokážu generovať obsah, ktorý je pre človeka ťažko rozlíšiteľný od textu vytvoreného človekom. To výrazne zvyšuje riziko šírenia presvedčivo pôsobiacich dezinformácií, ktoré môžu cielene pracovať s emóciami alebo konkrétnymi naratívmi,“ upozornila Mária Bieliková, riaditeľka KInIT, ktorý sa v rámci Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) venuje výskumu metód AI pre analýzu a monitorovanie dezinformácií v digitálnom prostredí.

Online dezinformácie nezostávajú len v digitálnom priestore. Lekári ich dôsledky vidia priamo vo svojej praxi, zdôraznila predmetná iniciatíva. „Pacienti prichádzajú s pevne vytvorenými názormi, odmietajú odporúčanú liečbu alebo ju odkladajú v prospech alternatívnych postupov, ktoré nemajú vedecké opodstatnenie. Často ide o témy ako očkovanie, detoxikačné kúry, zázračné doplnky či odmietanie štandardných terapeutických postupov,“ uviedla.

Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov a členka Lekárov nahlas Jaroslava Orosová povedala, že úlohou lekára v súčasnosti už nie je len liečiť. „Čoraz viac času venujeme vysvetľovaniu a uvádzaniu informácií na pravú mieru. Dezinformácie menia dynamiku vzťahu medzi lekárom a pacientom a oslabujú dôveru, ktorá je pre úspešnú liečbu nevyhnutná,“ vysvetlila.

Odborníci upozornili, že pritom nejde o ojedinelé prípady. „Zdravotnícke dezinformácie predstavujú systematický problém, ktorý môže viesť k oneskoreniu liečby, zhoršeniu zdravotného stavu a v krajnom prípade aj k ohrozeniu života,“ zhodnotila lekárska iniciatíva.

Doplnila, že na narastajúci problém zdravotníckych dezinformácií sa v rámci nej rozhodlo reagovať viac ako 20 popredných odborníkov z oblasti imunológie, pneumológie, onkológie, gynekológie a ďalších medicínskych špecializácií. „Lekárov spája ich skúsenosť z ambulancií a nemocníc, kde sa online hoaxy premietajú do konkrétnych rozhodnutí pacientov a ovplyvňujú priebeh liečby,“ upozornila predmetná iniciatíva.

Uviedla, že chce posilniť hlas medicíny založenej na dôkazoch vo verejnom priestore a prinášať zrozumiteľné vysvetlenia k najčastejším zdravotníckym mýtom. Doplnila, že v spolupráci s hubom proti dezinformáciám Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) preto spúšťa informačnú kampaň a webovú platformu, na ktorej verejnosť nájde najčastejšie zdravotnícke dezinformácie, ich vysvetlenia a argumenty podložené dôkazmi.

Dodala, že súčasťou stránky je aj praktický návod, na čo si treba dávať pozor, ako rozpoznať nedôveryhodné tvrdenia a ako si informácie o zdraví overiť ešte predtým, než sa podľa nich ľudia rozhodnú. Cieľom projektu je dlhodobo podporovať zodpovedné rozhodovanie o zdraví, posilňovať dôveru v odborné poznanie a povzbudiť ľudí, aby si informácie overovali a nebáli sa konzultovať svoje otázky s kvalifikovanými zdravotníkmi. „Naším cieľom je, aby sa v tomto priestore ozývali aj dôveryhodné hlasy odborníkov a aby sa ľudia pri dôležitých rozhodnutiach mohli oprieť o fakty, nie o dojmy,“ povedal člen uvedenej iniciatívy z LF UK v Bratislave Peter Celec.

Iniciatíva vznikla v spolupráci Lekárov nahlas a partnerov združených v projekte CEDMO vrátane KInIT a uvedenej agentúry. „Lekári nahlas sú novou iniciatívou, ktorá združuje viac ako 20 slovenských lekárov s cieľom reagovať na rastúci výskyt hoaxov a dezinformácií a útokov na vedecké inštitúcie a odborníkov. Ich poslaním je zosilniť hlas medicíny založenej na faktoch, chrániť vedecké poznanie a odborníkov pred šírením nepravdivých výrokov a pseudovedeckých teórií,“ predstavila sa uvedená iniciatíva.