Berlín 17. januára 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergey Guneev, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, Facebook/BASF)
BASF, nemecký gigant v oblasti chemických výrobkov, v posledných desaťročiach vsadil na Rusko. Po napadnutí Ukrajiny Ruskom sa táto stávka nevyplatila. Teraz uzatvára ďalšiu riskantnú stávku na Čínu, a to práve v čase, keď sa konkurencia medzi veľmocami zostruje.
V roku 1990 spoločnosť BASF uzavrela alianciu, ktorá jej – a v širšom zmysle Nemecku – zabezpečila stabilné dodávky lacného ruského zemného plynu. BASF je najväčším komerčným spotrebiteľom ruského plynu v Európe. Vo svojom najväčšom závode – malom samostatnom meste s vlastnou nemocnicou a čističkou odpadových vôd – spotrebovala spoločnosť BASF v roku 2021 tridsaťsedem terawatthodín ruského zemného plynu, čo predstavuje takmer 4 % celkovej spotreby zemného plynu v Nemecku v tomto roku. Toto palivo sa stalo takým nevyhnutným, že generálny riaditeľ spoločnosti BASF označil ruský plyn za “základ konkurencieschopnosti nášho priemyslu”.
Mesiace po invázii ruského vodcu Vladimira Putina na Ukrajinu zjednotená Európa uzavrela kohútik s ruskou ropou a plynom, čím spoločnosť BASF prišla o toľko potrebnú energiu a chemické prísady. Spoločnosť BASF sa snažila prekonať obmedzenia znížením výroby, ale s vyhliadkou na pokračovanie sankcií a vojny, ktorá sa ťahá už druhý rok, BASF znížila svoje straty a presunula svoje prevádzky do Číny, kde v provincii Guangdong buduje továrenský komplex v hodnote 10 miliárd eur.
BASF nie je sama. Hospodárska a priemyselná sila Nemecka do značnej miery závisí od lacného ruského plynu. Vysoké ceny energie a neisté dodávky ovplyvnili veľké i malé nemecké spoločnosti. Tvárou v tvár energetickej neistote šokujúcich 9 % malých a stredných priemyselných podnikov v Nemecku tiež zvažuje presun prevádzok do zahraničia.
Pre spoločnosť BASF bol výpočet pomerne jednoduchý. Spoločnosť BASF sa už nemohla spoliehať na zemný plyn, ktorý poháňa jej továrne a vytvára chemické prekurzory, ako sú amoniak a acetylén, a bola nútená nájsť si novú jurisdikciu, kde je energie dostatok. Čína túto možnosť splnila.
Z podobných dôvodov sa teraz niektorí nemeckí politici snažia nadviazať nové hospodárske vzťahy s Čínou. Nemecký kancelár Olaf Scholz navštívil Čínu v novembri s cieľom “ďalej rozvíjať” spoluprácu medzi krajinami – úsilie, ktoré viedlo k nákupu 140 lietadiel Airbus Čínou.
Viazaním sa na Čínu však Nemecko riskuje, že opäť urobí chybu v Rusku. Robí tak v čase, keď sa napätie medzi Pekingom a Západom zvyšuje. Okrem toho by Nemecko malo investovať do bezprecedentnej transatlantickej spolupráce a pandemokratickej jednoty po invázii na Ukrajinu a v čase, keď rastú obavy z čínskej invázie na Taiwan.
Zastavenie dodávok ruského plynu bolo predvídateľné, ale nie nevyhnutné. Stalo sa to preto, lebo Rusko je krajina, ktorú ovláda jedna osoba – osoba schopná strašných a násilných omylov. Spoliehanie sa na ruský plyn bolo skutočne zraniteľné, pretože Rusko je nedemokratické a vrtošivé. Dnes je krajina zapojená do megalomanskej vojny jedného človeka, ktorý zjednotil veľkú časť demokratického sveta do opozície.
Obrátením sa na Čínu však BASF a ďalšie nemecké spoločnosti riskujú ďalší veľký omyl – dovolia, aby ich vábenie lacnejšej energie pripútalo k ďalšiemu autokratickému a vrtošivému režimu, ktorý z veľkej časti ovláda jeden človek. Nemecko, ktoré má spojenectvá v celej Európe a Severnej Amerike, by si malo uvedomiť riziká. Si Ťin-pchingovo šabľové ťaženie v Taiwanskom prielive by mohlo byť znamením vecí, ktoré prídu. Čína je schopná urobiť rovnakú chybu ako Rusko a zaplatiť za ňu ešte výraznejšími dôsledkami. Čínske hospodárstvo je zapletené s mnohými západnými obchodnými partnermi.
Okrem toho nemecká angažovanosť v Číne vždy nesie so sebou značné riziko krádeže technológií a prenosu poznatkov – riziko, ktoré niektorí vedci označujú ako “vyzbrojenie spolupráce Pekingom”.
BASF je len jednou z mnohých nadnárodných spoločností, ktorým hrozí, že sa ocitnú v pasci, ak sa Peking stane vojensky agresívnym alebo ak sa rozhodne vytvoriť štátneho konkurenta nemeckých spoločností, s ktorými predtým spolupracoval.

Samozrejme, BASF investuje v Číne veľké prostriedky aj preto, že si podobne ako väčšina nadnárodných spoločností cení čínsky trh. A nie je v tom sama. Čína je najväčším obchodným partnerom Nemecka mimo Európy. Nemecká automobilka Volkswagen získava z Číny viac ako 40 % svojich celosvetových príjmov. Ako vysvetlil šéf spoločnosti BASF, “dospeli sme k záveru, že Čína je príležitosťou… a má zmysel rozšíriť našu pozíciu (tam)”.
BASF sa uberá rovnakým smerom. Zatiaľ čo Európa tvorila 40 % predaja spoločnosti BASF a Severná Amerika ďalších 27 %, podiel Číny na celosvetovom predaji rastie. V treťom štvrťroku 2022 tvorila Čína 14 percent celosvetových tržieb spoločnosti BASF vo výške necelých 3 miliárd eur.
Spoločnosť BASF v súčasnosti v Nemecku zamestnáva 50 000 pracovníkov. Podobne aj malé a stredné podniky v priemyselných odvetviach sú hlavnou hnacou silou zamestnanosti v Nemecku. Ak spoločnosti a ich pracovné miesta odídu do Číny, Nemci budú len ťažko ignorovať hospodárske a sociálne dôsledky výrazného úniku pracovných miest. V súčasnosti je potrebný tlak na väčšiu nezávislosť vrátane zvýšenia energetickej kapacity existujúcich jadrových elektrární a agresívnejšej infraštruktúry obnoviteľných zdrojov energie.
Kalkulácia spoločnosti BASF zdvojnásobiť svoje pôsobenie v Číne sa môže krajine vypomstiť aj iným spôsobom. Keďže Spojené štáty a Európa skúmajú svoje kritické dodávateľské linky, smerovanie základných priemyselných chemikálií cez Čínu sa zdá byť nevýhodné. Spoločnosť BASF nie je sama. V podobnej situácii sa môže ocitnúť mnoho ďalších krajín. Západné krajiny však čoraz častejšie dochádzajú k záveru, že hospodárske záujmy a záujmy národnej bezpečnosti si vyžadujú zmenu umiestnenia svojich dodávateľských liniek kritických komponentov prostredníctvom priateľských, demokratických partnerov.
To je dôvod, prečo mnohé nadnárodné spoločnosti v poslednom čase zvýšili “ally-shoring” – presmerovanie dodávateľských reťazcov do spriatelených krajín v záujme väčšej hospodárskej bezpečnosti, udržania pracovných miest bližšie k domovu a posilnenia demokratických noriem. Ally-shoring nemusí fungovať na všetkých trhoch a pre všetky typy kritických odvetví. Európa a Spojené štáty však chápu, že musia spojiť svoje sily tam, kde je to možné, aby znížili zraniteľnosť. Priemyselná aliancia demokratických krajín by bola ťažko prekonateľná – Nemecko a Spojené štáty by sa mali ujať vedenia v takejto aliancii.
Spoločnosť BASF podstúpila veľké riziko. Stávka na Čínu by sa mohla ukázať ako ešte katastrofálnejšia ako stávka na Rusko pred viac ako tridsiatimi rokmi, uzatvára píše John Austin pre The National Interst.
Ukrajina opäť žiada Patrioty
Ukrajinské ministerstvo obrany vyzvalo svojich partnerov, aby Ukrajine naliehavo dodali rakety pre protivzdušné obranné systémy Patriot
Volyňský masaker ako dôvod vstupu do EÚ
Otázka Volyňského masakru sa môže stať kritériom pokroku Ukrajiny na ceste do Európskej únie, uvádza sa v správe na webovej…
Spúšťame reformu vzdelávania sestier: Model 1+4 prinesie viac kvalifikovaných sestier pre slovenských pacientov
Od 1. septembra 2026 sa na Slovensku spúšťa pilotné overovanie novej vzdelávacej cesty pre budúce všeobecné sestry, tzv. modelu 1+4.…
Raymond Leo Burke – americký kardinál a jeden z najvýznamnejších odborníkov na cirkevné právo
Kardinál Raymond Leo Burke patrí medzi najznámejších predstaviteľov Katolíckej cirkvi v Spojených štátoch amerických. Dlhoročný biskup, arcibiskup, prefekt najvyššieho cirkevného…
Počet obetí eboly v KDR prekročil 400, nákaza zasiahla ďalšie mesto
Počet obetí epidémie eboly v Konžskej demokratickej republike prekročil hranicu 400. Podľa najnovšej správy Národného inštitútu verejného zdravia (INSP) si…




















