Môj profil 
Predplatné
Podľa jej slov by sa však paragraf č.103 nemeckého trestného zákonníka o urážaní hláv iných štátov mal zrušiť ešte v tomto volebnom období.
Uvedený paragraf je právnou bázou pre podnet samotného tureckého prezidenta, ktorý požaduje od nemeckej justície umelcovo stíhanie. Paragraf 103 ukladá za urážku hlavy inej krajiny trest do troch rokov väzenia alebo finančný trest, za ohováranie takejto osobnosti dokonca päťročný trest väzenia.
Rozhodnutie Merkelovej, ktorá podrobila kritike i slobodu médií a umenia v Turecku, je však v samotnej vládnej koalícii vnímané veľmi rozporuplne. Šéf parlamentnej frakcie sociálnych demokratov z SPD Thomas Oppermann dokonca na jednej zo sociálnych sietí otvorene napísal, že toto rozhodnutie považuje za nesprávne.
Dodal, že trestné stíhanie satiry kvôli „urážke majestátu“ sa nehodí do modernej demokracie. Spolkoví ministri za SPD hlasovali podľa Oppermannových slov proti tomu, aby Berlín Ankare vyhovel.
Pri rozporuplných názoroch členov kabinetu prijíma definitívne rozhodnutie spolková kancelárka.
Podľa Merkelovej v právnom štáte nie je vecou vlády, ale orgánov prokuratúry a súdov zvážiť ochranu osobnosti a iné aspekty na jednej strane a slobodu tlače a umenia na strane druhej. Posledné slovo by preto v Nemecku nemala mať vláda, ale justícia, vyplynulo z jej slov.
Böhmermannovu báseň, ktorá zaznela 31. marca vo vysielaní ZDF, turecká vláda označila za neprijateľnú a vyzvala na potrestanie umelca za urážku hlavy štátu. Satirik totiž hovoril o Erdoganovi ako o „profesionálnom idiotovi“ či osobe uchyľujúcej sa k pohlavnému styku so zvieratami. Uvedená báseň vyvolala diplomatickú roztržku medzi Nemeckom a Tureckom a podľa vyjadrenia tureckého vicepremiéra Numana Kurtulmuša neuráža len samotného Erdogana, ale všetkých 78 miliónov Turkov.
„Toto je dôvod, prečo my ako Turecká republika chceme, aby bol tento nehanebník bezodkladne potrestaný podľa nemeckého práva za urážanie prezidenta,“ povedal Kurtulmaš pri vystúpení v tureckom meste Šanliurfa. Böhmermannovo konanie pritom označil za „vážny zločin proti ľudskosti“, trval však na tom, že Turecko „vôbec nechce vyvíjať politický nátlak“ na Nemecko.
Samotný satirik, ktorý sa od prepuknutia škandálu okolo jeho relácie správal zdržanlivo, neposkytoval vyhlásenia ani rozhovory a odriekol i účasť na udeľovaní prestížnych Grimmeho cien, sa mal zdržiavať v Kolíne nad Rýnom, a to už niekoľko dní pod policajnou ochranou.
Prokuratúra v Mainzi, ktorá potvrdila prijatie podnetu na trestné stíhanie od tureckého prezidenta ako súkromnej osoby, dnešné rozhodnutie Angely Merkelovej nemieni komentovať.
Erdoganov nemecký právny zástupca Hubertus von Sprenger odmietol v reakcii pre tlačovú agentúru DPA akýkoľvek komentár k rozhodnutiu nemeckej vlády pripustiť trestné stíhanie satirika.
Predseda tureckej komunity v Nemecku Gökay Sofuoglu rozhodnutie vlády v Berlíne kritizoval. „Považujem toto rozhodnutie za nesprávne,“ uviedol pre sobotňajšie vydanie denníka Berlinerz Zeitung a dodal, že by bolo postačovalo ponechať posúdenie kauzy na základe podnetu na trestné stíhanie, ktoré turecký prezident podal v Mainzi ako súkromná osoba.
Predstavitelia opozičných nemeckých strán kritizovali už pred dnešným rozhodnutím spolkovú vládu za priveľkú ústupčivosť Turecku a závislosť od Ankary v súvislosti s migračnou krízou.
Prieskum verejnej mienky inštitútu YouGov naznačil, že 54 percent oslovených nemeckých občanov bolo proti vyšetrovaniu prokuratúry v tomto prípade a považovalo ho za úplne neprimerané. Iba šesť percent respondentov reprezentatívny prieskumu sa vyjadrilo opačne.
