Záleskú griluje Súdna rada. Ostrá výmena názorov medzi sudcami. Pripomenuli jej Lučanského

Sudkyňa Záleská ešte pred začiatkom vypočúvania informovala, že síce súhlasí s odpovedaním na otázky súdnej rady, no nebude poskytovať rozhovory novinárom.

Pamela Záleská v odpovediach na otázky členov Súdnej rady vyhlásila, že nerozhodovala o kauzách, o ktorých v rovnakom čase publikovala články reportérka Monika Tódová.

„Je sugestívne, keď pani členka Súdnej rady verejne vyhlási, že pani redaktorka Monika Tódová píše články o veciach, ktoré ja som súdila. No, to nie je pravda. To nie je pravda! Od momentu, kedy mne by mohol byť podsúvaný nejaký konflikt záujmov… Ja ani nijaký konflikt záujmov pre Boha ako sudkyňa nemám. Konflikt záujmov môže mať novinár. To nech si vyrieši pani redaktorka Tódová a redakcia Denníka N. Ja opakujem, ak by u mňa vznikla prekážka zaujatosti, alebo dôvod na zaujatosť, ja mám povinnosť ju oznámiť. Ja nie som zodpovedná za publikované články. Podsúvanie, že ona písala o niečom, keď ja som to súdila, a mali sme k sebe blízky vzťah, že to mohlo vzbudzovať podozrenie, že ja nemám integritu, a že sa nemôžem zdať nezaujatá, je znova len komentovanie niečoho, o čom nie sú dôkazy.“

Sudkyňa Záleská viackrát zopakovala, že nič neporušila. „Nepamätám si z minulosti že by nejaký sudca musel informovať o svojom súkromí. Moje rozhodovanie nie je možné si kúpiť, je možné ma len diskreditovať. Kto rozpráva tie veci o mne? Kto natočil to video? Tu v Súdnej rade sú minimálne traja sudcovia, ktorí ma s Monikou stretli v divadle, v prírode… V Tatrách som celý mesiac jazdila na bicykli, bez šiltovky, neschovávala som sa. Ten človek sa ubytoval pod falošným menom, natáčal ma odzadu, neodhalil žiadne tajomstvo,“ vyjadrila sa Záleská ku odhaleniu novinára Martina Daňa.

„Zostaňme vo vecnej argumentácii, nie je mojou povinnosťou informovať, aký je môj vzťah s ňou. Nikdy som nevyniesla žiadnu tajnú informáciu zo spisu Monike Tódovej ani žiadnej inej osobe. K čistote môjho talára, v záujme koho sa prepiera sudkyňa Záleská na Súdnej rade? Žijem v krajine, kde zavraždili Kuciaka, dvoch queer ľudí. Ja so spravodlivosťou neobchodujem.“

Podotkla, že nikdy nemala etickú dilemu v spojitosti so vzťahom k redaktorke Monike Tódovej.

Azda najtvrdšie sa do Pamely Záleskej pustila členka Súdnej rady Ayše Pružinec Eren. Pripomenula, že na Záleskú prišilo na Súdnu radu už viacero kvalifikovaných podnetov. „Odbiehaš od dôvodu, prečo tu sedíš už tretíkrát. Trvám na tom, že zámerne sa vyhýbaš odpovedi, odpovedáš kľučkou, ako v marci.  Sedíš tu exkluzívne len preto, lebo štyria členovia Súdnej rady hlasovali, aby si expresne prišla. Tvoja partnerka ti robí dva roky mediálne PR. Zobrala si do väzby generála Lučanského a Tódová napísala, že nemala si na výber. Tento článok bol už vtedy PR na tvoju osobu. Pri tvojim výpočte obetí režimov si nespomenula smrť generála Lučanského, ani advokáta Krivočenka. Ty likviduješ dôveryhodnosť justície tvojim vzťahom s Monikou Tódovou.“

Záleská reagovala: „Vážená Súdna rada, na tieto otázky ja nemienim reagovať. Generál Lučanský spáchal samovraždu.“ Odpovedala členke SR Pružinec sudkyňa Záleská.

„Nebol žiadny dôvod, aby som riešila môj vzťah s Monikou Tódovou. Chránila som výkon svojej funkcie a nedotknuteľnosť hodnôt vo vzťahu s etikou,“ uviedla ďalej na vypočúvaní Záleská.

Komentovala aj rozhodovanie v kauze investora skupiny Penta Jaroslava Haščáka. „4. decembra som rozhodovala o väzbe a 6. decembra som rozhodovala o väzbe pre Jaroslava Haščáka. Nemala som dôvod riešiť etické dôvody pri vzťahu s Monikou.“

Členka Súdnej rady Pružinec položila otázku, že ak má Záleská blízky vzťah s Tódovu, je pravdepodobné, že sa začala priateliť aj s ďalšími novinármi – kamarátmi Tódovej. „Záleská: „Komunikujem s Denníkom N, SME, Aktuality a so všetkými slušnými médiami. Ešte aj s tlačovou agentúrou. Sú to pracovné profesionálne vzťahy.“ Záleská tiež priznala, že je predplatiteľkou niektorých médiá a verí, že novinári píšu slobodne a pravdivo.

Záleská uviedla, že sama rieši etickú otázku ohľadom vzťahu s Tódovou. „Teraz to poviem jednoducho. Buď ona prestane písať, alebo ja prestanem súdiť. Toto sú tie hranice, ktoré mne jednoznačne vytvorili moje ďalšie smerovanie a rozhodovanie o smerovaní môjho povolania. Bola to veľká dilema.“