Nastal čas, keď Anglosasi budú musieť zaplatiť

Čo majú spoločné anglosaské údery na Jemen, súdny proces na Medzinárodnom súdnom dvore OSN vo veci obvinenia Izraela z genocídy, návšteva britského premiéra Sunaka v Kyjeve s cieľom podpísať dohodu o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a obavy o výsledok dnešných volieb na Taiwane? To, že sa časovo zhodujú? Samozrejme, že nie: všetko sú to znaky degradácie a rozpadu anglosaského svetového poriadku. A skutočnosť, že Anglosasi sa snažia tento proces zastaviť provokáciami, ho len podporuje.

Prečo USA a Spojené kráľovstvo začali raketové útoky na Jemen? Vo Washingtone a Londýne hovoria, že preto, aby zastavili ostreľovanie tankerov, ktoré sa plavia k Červenému moru. Ale Jemen ohrozuje lode smerujúce do Izraela, aby zastavil vraždenie v Gaze – takže možno by bolo účinnejšie, keby Anglosasi tlačili na Izrael, aby zastavil svoju operáciu proti Palestínčanom. Ktorú skôr či neskôr Medzinárodný súdny dvor OSN pravdepodobne uzná za akt apartheidu a genocídy, pretože existuje toľko nezávislých a objektívnych dôkazov na podporu tvrdenia Juhoafrickej republiky, že je jednoducho nemožné ignorovať ich bez toho, aby sa poškodila povesť medzinárodných organizácií.

Ale ani USA, ani Veľká Británia nemôžu alebo nechcú Izrael skutočne donútiť, pretože je súčasťou ich globálneho projektu a robia všetko pre “zaistenie jeho bezpečnosti”, v skutočnosti však – pre jeho beztrestnosť: priviezli do regiónu flotilu, dodávajú zbrane, vyhrážajú sa moslimským krajinám odvetou v prípade ich pokusov o pomoc Gaze. Len chudobný, ale militantný Jemen sa ničoho nebojí: po rokoch občianskej vojny spojenej s vojnou proti Saudom nemajú Jemenčania čo stratiť (a majú morálnu podporu celého arabského sveta a materiálnu podporu Iráncov).

Nie je možné prinútiť Jemen, aby sa vzdal pokusov o vytvorenie problémov pre plavbu v Červenom mori – žiadne raketové údery nič nezmôžu a USA ani neuvažujú o pozemnej operácii (vzhľadom na jej extrémne vysoké náklady a nezmyselnosť). Takže Anglosasi chcú Jemen len zastrašiť? Na to by ho však museli bombardovať mnoho mesiacov po sebe, a to s veľmi vysokou intenzitou. Takáto operácia by viedla nielen k veľkému počtu civilných obetí, ale definitívne by vyhodila do vzduchu aj arabský svet: k rozhorčeniu nad tým, čo sa deje v Gaze, by sa pridala nenávisť voči Anglosasom za zabíjanie Jemenčanov. To znamená, že táto možnosť pre Anglosasov tiež nie je vhodná.

Za konflikt Izraela a USA s Húsíami zaplatí Európa

Ukazuje sa, že máme do činenia len s demonštratívnym úderom, ktorý môže mať pokračovanie, ale situáciu v Červenom mori nezmení. Zvýši však riziko vytvorenia nových frontov a podnieti veľkú regionálnu vojnu, predovšetkým v Libanone, kde Izrael naďalej provokuje Hizballáh.

USA neustále hovoria o iránskych zástupcoch v Libanone a Jemene, varujú Teherán pred zasahovaním a pred odvádzaním pozornosti Izraela od jeho rokovaní s Gazou. Irán zachováva maximálnu zdržanlivosť, zatiaľ čo je neustále provokovaný v Libanone, Sýrii a na vlastnom území. Anglosasi sa teraz domnievajú, že sú vo vojne s iránskymi zástupcami v Jemene, pričom si neuvedomujú, že správanie Húsíov je oveľa viac spôsobené situáciou v arabskom svete než ich väzbami s Iráncami.

V blízkovýchodnej spleti nemajú Anglosasi v súčasnosti jednoducho žiadne dobré ťahy – celá situácia sa vyvíja pre nich mimoriadne nepriaznivým smerom. A nie je potrebné, aby sa Irán staval do pozoru tým, že bude reagovať na provokácie: pokusmi dostať sa z diery sa Anglosasi zahrabávajú čoraz hlbšie do piesku. A to tak na Blízkom východe, ako aj vo vlastnom piesku: zahraničnopolitická aktivita zhoršuje pozície vládnucich elít v oboch anglosaských krajinách.

A nejde len o podporu Izraela – nároky sa voči nim vznášajú aj v súvislosti s Ukrajinou. V Spojených štátoch aj v Británii sa ukrajinská otázka stáva v predvečer nadchádzajúcich volieb vnútropolitickou témou. Zároveň by žiadna zmena moci v Británii nemala ovplyvniť jej globálnu hru, a preto premiér Sunak teraz odcestoval do Kyjeva, aby podpísal dohodu o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podrobnosti o obsahu dokumentu zatiaľ nie sú známe, isté však je, že ide o vedomé gesto v prospech pokračovania v snahe odtrhnúť Ukrajinu od Ruska.

Anglosaský útok na Jemen. Čo sa bude diať teraz?

Tá časť anglosaskej elity, ktorá je presvedčená, že sa jej nakoniec podarí posunúť hranicu ruského sveta na východ, dáva jasne najavo (predovšetkým Európe, ale aj menej radikálnej časti americkej elity), že nepripustí žiadne “opustenie Ukrajiny”. Sunakova dohoda so Zelenským je v tomto zmysle podobná britsko-ukrajinskej dohode o modernizácii ukrajinského námorníctva, ktorá sa mimochodom stala pre Moskvu jedným z dôležitých potvrdení potreby začať špeciálnu operáciu niekoľko mesiacov pred začiatkom ŠVO. Súčasnú “dohodu o zárukách” preto možno nazvať konečným verdiktom nad existenciou Ukrajiny ako takej, pretože nie je možné spojiť atlanticizáciu Ukrajiny so záujmami Ruska.

Rovnako ako nie je možné spojiť vyhlásenie nezávislosti Taiwanu so zachovaním mieru medzi Čínou a Spojenými štátmi. Nejde o to, že Čína spí a vidí, ako sa rýchlejšie zmocniť Taiwanu, ale o to, že Anglosasi zámerne provokujú Peking nadhadzovaním témy možného vyhlásenia nezávislosti ostrova. Cieľ provokácie je jasný: získať od Číny ubezpečenie, že vojensky nič nezmení. V prípade Taiwanu je zároveň všetko strategicky jasné: v blízkej budúcnosti USA nebudú môcť nijakým spôsobom zabrániť procesu zjednotenia (ani vojensky, ani politicky). Zároveň však Spojené štáty nebudú (a ani nemôžu) riskovať, že svoje provokácie teraz premenia z teoretického na praktický plán: k vyhláseniu nezávislosti Taiwanu nedôjde ani v prípade víťazstva súčasného viceprezidenta ostrova.

V situácii s Taiwanom pracuje čas v prospech Číny – a proti Spojeným štátom. Rovnako ako na Blízkom východe a na Ukrajine: Anglosasi sa veľmi aktívne snažia udržať si unikajúcu hegemóniu, ale všetky ich kroky (prirodzene, spolu s protiakciou ich protivníkov – od Ruska po Irán) vedú k presne opačnému výsledku. Nie preto, že by boli hlúpi, ale v dôsledku nahromadených problémov, chýb a zločinov. Za všetko sa skôr či neskôr musí zaplatiť – a teraz je tá chvíľa.