Video zhotovené tretím policajtom ukázalo jedného policajného dôstojníka tlačiť hlavu ženy do vankúša položeného na kolenách, zatiaľ čo jeho kolega migrantku tlačil zozadu. Jej utrpenie trvalo 20 minút. Počas tejto doby sa dvaja policajti rozprávali a smiali sa.

Video dokázalo, že Semira neodporovala, pretože mala ruky pevne spútané za chrbtom a mala tiež spútané nohy. Keď nakoniec stratila vedomie, bola okamžite prevezená do nemocnice St Luc v Bruseli. Lekári ju však nedokázali oživiť a zomrela večer o 21:22, oficiálne na udusenie.

Oznámenie o smrti Semiry Adamuovej viedlo k spontánnym demonštráciám po celom Belgicku. Verejný tlak viedol v krátkom čase k rezignácii vtedajšieho ministra vnútra Louisa Tobbacka.

Minister Tobback sa spočiatku do akcie zapojených policajtov zastával s tým, že všetko zvládli „podľa predpisov“ a argumentoval aj tým, že sa snažil pobúrenie verejnosti zvaliť na aktivistov, ktorí podľa neho „povzbudzujú deportovaných k odporu“.

Po veľmi krátkej dobe sa však minister rozhodol rezignovať. Jeho rozhodnutie bolo ovplyvnené dvoma faktami. Po prvé, ukázalo sa že jeden z policajtov zodpovedných za deportáciu Semiry bol už predtým, v januári 1997, na základe obvinení v novinách Het Volk, na mesiac suspendovaný, pretože týral deportovaného.

Po druhé, video z incidentu šokovalo národ a odhalilo, že policajti sa, zatiaľ čo držali vankúš na tvári Semiry, dobre zabávali a trovili žarty.

Za tento incident boli potrestaní štyria policajti. Bruselský súd 12. decembra 2003 rozhodol, že sa v prípade Semiry Adamuovej štyria bývalí belgickí policajní príslušníci dopustili útoku a zabitia z nedbanlivosti.

Na otázku, prečo je potrebné použiť toľko sily, jeden z policajtov odpovedal súdu, že to bolo nevyhnutné aby sa: „zabránilo vyrušovaniu ostatných cestujúcich“.

Pred súdom sa vtedy zodpovedalo päť policajných dôstojníkov, jeden z nich bol prepustený; traja boli odsúdení na jeden rok s podmienečným odkladom výkonu trestu a štvrtý, vedúci jednotky, dostal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 14 mesiacov.

Predsedajúci sudca vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa nedodržiavali predpisy, použila sa nadmerná sila a že smrť Semiry nesú zodpovednosť nielen policajti, ale aj vláda.

Súd tiež nariadil belgickému štátu zaplatiť rodine obete odškodné v nezverejnenej sume.

Hoci sa tento skutok stal pred 22 rokmi, podoba prípadu s prípadom smrti Jozefa Chovanca je až zarážajúca: Skutky sa stali na letisku a aktéri boli belgickí policajti. Obete boli spútané na rukách aj na nohách. V rámci “upokojovania” sa na nich tlačilo asi 20 minút. A opäť bolo všetko nahrané na video a policajti sa úžasne zabávali. Policajtom očividne nevadilo, že sa všetko zaznamenáva.

A odlišnosti tu predsa sú. V prípade Jozefa Chovanca sa totiž zašlo o krok ďalej, akoby to bola nejaká novšia, ešte viac “vylepšená” verzia. Na skutku sa tentokrát podieľali aj ženy a dokonca aj záchranárky, a v rámci zábavy sa aj tancovalo, ukazoval satanistický symbol a hajlovalo sa. A Jozef Chovanec nebol dokonca ani utečenec, ktorý mal byť deportovaný, ale rovnoprávny občan Európskej únie.

Ale práve preto, sa možno celá záležitosť mohla stať. Na afrických migrantov sa totiž po smrti Semiry Adamuovej belgickí policajti už tak ľahko “vyšantiť” nemohli, tu by boli hneď pod paľbou mimovládok a mainstreamu.

V prípade Jozefa Chovanca sa im však pod ruky dostal Slovák, Slovan, pre určitú časť západnej Európy, menejcenná rasa, otrok, občan druhej ak nie tretej kategórie, barbar a parazit, “ktorého smrť nebude pre spoločnosť žiadnou stratou”.

Video sa teraz, po viac než dvoch rokoch dostalo na verejnosť a časť belgickej verejnosti je znovu “šokovaná”. Lenže masové demonštrácie ako v prípade Semiry Adamuovej sa nekonajú a žiadny minister doposiaľ nerezignoval. Vtedajší minister vnútra Jan Jambon si najnovšie dokonca na incident už “nespomína”.

Jan Jambon je teraz ministerský predseda Flámska a trvá na svojom stanovisku, podľa ktorého o smrti Slováka informovaný nebol.

Toto tvrdenie je v rozpore s obvinením vzneseným v belgickom parlamente, keď súčasný držiteľ funkcie ministra vnútra, Pieter De Crem uviedol, že mu slovenský veľvyslanec v Belgicku povedal, že o tejto záležitosti Jambon a veľvyslanec spoločne diskutovali.

A to nie je všetko. Zaujímavé je aj to, že v čase úmrtia Jozefa Chovanca bol predsedom belgickej vlády Charles Michel. Áno, ten istý Charles Michel, ktorý je od roku 2019 predsedom Európskej rady pôsobil v rokoch 2014 až 2019 ako predseda vlády Belgicka.

Treba tiež podotknúť, že svetový mainstream, ktorý v prípade Semiry Adamuovej burcoval denne sa ozval k téme len raz, alebo dvakrát, a teraz necháva pomaly aféru zapadnúť prachom. Belgické médiá a opozícia síce bijú na poplach, ale ako dlho to budú robiť, je otázne.

Koho je to chyba? Belgičanov, západnej Európy, mimovládok? Rozhodne tiež. Ale priatelia, je to aj naša chyba. My, Slováci by sme si mali konečne uvedomiť, že keď sa sami seba nezastaneme, nezastane sa nás nik. Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Môžeme plakať a byť tichučko zdrvení, alebo sa konečne prebrať, z pre nás typickej letargie a ozvať sa. Nenechať to tak.

A hlavne, nesmieme sa teraz púšťať do žabomyšej vojny medzi koalíciou a opozíciou. Treba tlačiť na všetkých politikov, ktorí doteraz “taktne” mlčali, aby sa konečne vyjadrili. Kde je Sulik, Remišová a Matovič? Všetci členovia vlády sa musia vyjadriť! A to rázne, nielen zašomrať jednu či dve veci a hodiť to znova pod koberec! Všetci poslanci!

A do jedného! Aj tí európski. Táto téma sa má preberať aj v Európskej únii a slovenskí poslanci musia byť v tomto jednotní! A nielen oni, všetky štáty niekdajšieho východného bloku by sú mali uvedomiť, že takto pod pazúry belgických policajtov takto mohol upadnúť aj ich občan.

A našej verejnosti sa konečne treba sa ozvať a hlasno kričať, nie skláňať hlavy ako vždy. “Pán veľkomožný tu je bičík, udrite si”.

Priatelia, tlačte na politikov, píšte, zdieľajte statusy, zdieľajte video, nedajte sa odbyť. Treba byť aktívni, a keď to nezaberie, treba vyjsť aj do ulíc a protestovať!

#All for Jozef, #All for Chovanec, #Slovaklivesmatter, #NadTatrousa blyska, #Morho!

Andrea Lopatková