Už takmer rok je konečne všetko tak, ako má byť: nastúpila vláda demokracie, transparentnosti, antikorupčnosti. Predsedom parlamentu je mafián, premiérom je… skrátka Matovič, ministerkou pre informatizáciu, regionálny rozvoj a investície je bábkoherečka, ministrom školstva je obuvník či kaderník, či čo on to vlastne je, na miesto vedúceho špecializovaného zdravotníckeho ústavu namiesto špičkového odborníka bol transparentne dosadený hutník… V úmrtnosti na koronu sme dosiahli prvenstvo, podobne to vyzerá aj s ekonomikou, úspešne sa to vyvíja aj v rebríčku politicky motivovaných samovrážd. Skrátka, takmer dokonalosť.

Máme špeciálneho prokurátora, toho najšpeciálnejšieho

Máme nového špeciálneho prokurátora. A je naozaj veľmi špeciálny, špeciálnejší už hádam ani nemôže byť: je ním politik dôkladne poprepájaný s koalíciou, mimovládkami a veľvyslanectvom, toho času vo výkone trestu. Mohli sme si azda želať niečo ešte lepšie? Miki Č. ešte prokurátora nerobil, Jožko P. síce dokáže všetko, ale už má svoje nezastupiteľné miesto v parlamente a Romanka T. by ho aj zobrala, ale nevie kde v aute má ten prokurátor namontovaný.

Že to bola tá správna voľba, to najlepšie dokazuje, ako opozícia zlostne prská. Napríklad šéf strany Vlasť Štefan Harabin to okomentoval: „Kollár, podvodný plagiátor a díler drog, prijme sľub od Lipšica, podvodníka a zlodeja v podmienke?“ Alebo poslanec Ľuboš Blaha: „Advokát Penty, ktorému ešte nevypršal trest za zabitie človeka, zložil sľub do rúk poskoka mafiánov, ktorý štartoval autá bossovi Steinhübelovi. To nevymyslíš, to je ,slušné Slovensko‘. Presne toto by si želal Ján Kuciak.“ Vidíte ako sa jedujú?

Kto chce referendom rozvrátiť demokraciu?

A chceli by referendum. Načo by nám bolo referendum, spýtate sa, keď občania už konečne majú, po čom túžili. Dnes predsa každý vie, že referendum teraz chcú iba nepriatelia demokracie. A zdá sa, že ešte odborári: predstavte si, oni si drzo dovoľujú húfne podpisovať referendové hárky.

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) je tým natoľko pobúrená, že k tomu vydala tlačové vyhlásenie: „Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) svojimi vyhláseniami o podpore skrátenia volebného obdobia súčasnej vlády a referenda viac politikárči ako pomáha svojim členom a zamestnancom. Namiesto objektívneho rokovania tripartity sme tak svedkami predĺženej ruky Smeru a Hlasu na predstaviteľov odborov,“ uviedol predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).

Poslanec Viskupič použil slovo tripartita. Je dobré, že si títo ľudia ešte spomínajú, že takéto slovo existuje. Bolo by zaujímavé zistiť, čo presne si pod ním predstavujú. Či napríklad to, ako Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dlhé mesiace úplne kašle na dialóg s odborármi. Alebo ako sa postupne odbúrava a rušia veci, ktoré boli vyjednané predtým. Alebo ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak arogantne odignoroval a ponížil delegáciu KOZ. A predstavte si, tí odborárski nevďačníci si takýto skvelý sociálny dialóg v podaní vládnej koalície (a konkrétne ministra Krajniaka) vôbec nevedia vážiť a húfne podpisujú referendové hárky…

Ako je to možné? Poslanec Viskupič nad tým premýšľal a nakoniec na to prišiel: nahuckal ich ten zlý Smer aj s Hlasom – nič iné za tým netreba hľadať. To bude ono: všetci zamestnanci a najmä drobní živnostníci sú spokojní a šťastní, a nebyť Fica, tak by im ani nenapadlo uvažovať nad nejakým referendom.

Stratila sa miliarda?

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová zistila, že ministerka pre bábkoherectvo, investície, regionálny rozvoj, informatizáciu a senzačné odhalenia Veronika Remišová niekde stratila miliardu eur z eurofondov. Remišová tvrdí, že k takým zákerným klamstvám sa neuchýlili ani Fico s Pellegrinim, čo je v slovníku koaličníkov to najtvrdšie vyjadrenie, nad ktorým je už iba kliatba Kotlebom.

Ukázalo sa, že Nicholsonová síce údajne nemala, ale možno vlastne aj mala pravdu, a keďže sa nepatrí takto podrážať koaličné nohy, tak to vyústilo do jej odchodu zo strany SaS. Podaktorí voliči si pri tejto príležitosti spomenuli na predvolebné reči tejto podarenej partičky, ktorá vtedy hovorila niečo o neschopnosti tých predošlých, o novej koaličnej kultúre, čestnom správaní, transparentnosti a tak podobne.

Korčok bol v Poľsku a Chorvátsku

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok bol v Poľsku, kde svojmu tamojšiemu kolegovi vysvetlil, že spolupráca V4 je veľmi dôležitá, pretože je skvelou príležitosťou na to, aby tieto štyri krajiny mohli spoločne, bez odvrávania a do bodky plniť, čo páni v Bruseli prikážu. A že je hlbokým nepochopením zmyslu V4, aby toto zoskupenie malo nejaké spoločné záujmy, ktoré by boli iné ako záujmy Bruselu. Vo všetkom ostatnom sa aj s týmto svojím kolegom zhodol: že treba čím viac očkovať a je strašné, čo napáchalo Rusko na Navaľnom.

Minister Korčok bol potom aj na návšteve v Chorvátsku. Aj s jeho tamojším kolegom sa zhodli, že treba čím viac očkovať a je strašné, čo napáchalo Rusko na Navaľnom. A odtiaľ potom odletel ešte aj do Rumunska. S jeho tamojším partnerom sa zhodli… atď.

Z jednej ĽSNS budú čoskoro dve

Z ĽSNS odišlo niekoľko známych tvárí, čo zvyšok politickej a mediálnej scény využil ako vďačnú príležitosť na to, aby si kopli do tých, čo zostali, aj tých, čo odišli. Málokomu však napadlo, že tí nevďační odídenci by svojím odchodom možno mohli svojho (bývalého) šéfa zachrániť pred osudom istého nemenovaného generála.

Orgány sa totiž hotujú Kotlebu šupnúť do cely – možno práve do tej, kde si on minule už aj iniciatívne skúšal teplákovú bundu – a tým ĽSNS utopiť. Ibaže teraz sa situácia zmenila: a ak bude pred voľbami napríklad stav ĽSNS 3 percentá a Uhríkovci 5 percent, tak ktovie… možno by Najvyšší súd mohol usúdiť, že Kotleba to s tými číselkami predsa len myslel inak, a že by možno bolo fér dať mu šancu upraviť stav na 4 : 4…

Anonymné samosčítanie

No a napokon tu máme samosčítanie obyvateľstva. Naša vrchnosť sa tam okrem iného pýta, popri všetkých údajoch, ktoré o nás už má zo všetkých elektronických kanálov, či s niekým žijeme v kohabitácii, čiže v sexuálnom partnerstve, ak nežijeme spolu s manželkou/manželom. Na ďalšie podrobnosti tohto partnerstva sa zatiaľ nepýtali.

Samozrejme, sčítanie je úplne anonymné, ako to vyžaduje zákon, sčítačom popri iných informáciách poskytujeme iba rodné číslo, meno, adresu a IP adresu, a oni potom vraj ešte aj tieto úplne nepodstatné informácie dodatočne všetky zanonymizujú a nakoniec zmažú.

Predstaviteľ Štatistického úradu na priamu novinársku otázku potom ešte zdôraznil, že načo by osobné dáta ľudí odkladali, veď ich aj tak nezaujímajú informácie jednotlivcov, ale sumárne výsledky za celé Slovensko. No uznajte, načo by to komu bolo? Janko a Marienka potom naložili ježibabu do pece a utekali domov, kde ich už čakal užialený otec, ktorý medzitým zlú macochu vyhnal, a potom sa všetci spolu radovali, až kým nepomreli, zazvonil zvonec a rozprávke je koniec.

Ivan Lehotský