Jedným z ťažiskových momentov inaugurácie prezidenta, bez ktorej by sa hoc zvolený kandidát prezidentom stať nemohol, je zloženie prezidentského sľubu na Ústavu SR. Sľub je veľmi stručný, ale vo svojej jednoduchosti vystihuje na čom má byť založený mandát hlavy štátu SR:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony,“

Každému prezidentovi sa tento obsah mandátu „máli“ a vo svojom inauguračnom prejave sľubuje aj niečo navyše. Avšak všetci sa zhodneme, že to najdôležitejšie je obsiahnuté v samotnom ústavnom sľube. A že ak nie je naplnené to, tak vlastne nie je naplnené nič.

S čím prichádzala do Grasalkovičovho paláca Zuzana Čaputová a ako túto svoju víziu naplnila?

Vízia Zuzany Čaputovej (z inauguračného prejavu)

Pri svojej inaugurácii nám Zuzana Čaputová prečítala, že chce byť prezidentkou „všetkých občanov a občianok“. Mala v ňom napísané, že nám neprišla vládnuť, ale slúžiť „blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike“. Službu vníma aj ako zodpovednosť za dôveru „občanov v nás, ľudí, ktorých si zvolili, dôveru v inštitúcie, v platnosť pravidiel pre všetkých rovnako, dôveru v Slovensko, dôveru v domov“. V jej inauguračnom prejave ďalej stálo, že svoj mandát plánuje vykonávať slobodne, bez „podliehania príkazom od kohokoľvek“. K tomu, aby sa Slovensko „z toho, akým je,  stalo krajinou akou môže byť“ bolo podľa Zuzany Čaputovej nevyhnutné, aby každý, vrátane nej, kto pracuje vo verejnej službe, pracoval pre občanov a neslúžil akémukoľvek postrannému záujmu.

Vo svojom prejave nehovorila o samostatnej Slovenskej republike ako o zavŕšení emancipačného zápasu, ktorý pred tými, čo tento proces úspešne zavŕšili za slovenský národ viedli. Naopak prečítala, že „nie všetci súhlasili so spôsobom rozdelenia Česko-Slovenska“. Vo svojom prejave hovorila o tom, že „občianska spoločnosť aj novinári sú považovaní za nepriateľov štátu a štátnosti“

Ocenila, že revolučné zmeny sa u nás dejú pokojnou cestou a že také sú aj všetky veľké verejné protesty, bez násilia.

Vyjadrila, že chce byť hlasom tých, ktorých nie je počuť. Nie preto, aby kričala s nimi, ale preto, aby pomohla riešiť ich problémy.

Ako vnímala Slovensko Zuzana Čaputová, keď nastupovala do funkcie hlavy štátu?

V prvom rade videla, že máme veľké šťastie, že sme už 15. rokom členmi EÚ a NATO, že sme sa pre členstvo rozhodli slobodne. Skutočnosť, že sme členmi EÚ vnímala ako príspevok k našej národnej suverenite. EÚ vnímala ako náš životný a hodnotový, NATO ako bezpečnostný a obranný priestor. EÚ vnímala ako priestor spolupráce, kde sa zlaďujú národné záujmy v prospech spoločného dobra.

Za najdôležitejšiu, čo potrebujeme zmeniť preto, aby sme Slovensko premenili na najlepšiu možnú krajinu, považovala skutočnosť,  že ľudia nie sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, hoci je to zakotvené v Ústave SR. Bola hlasom tých, čo boli presvedčení, že niektorí ľudia sa dostali nad zákon. Hlasom nahnevaných na systém a volajúcich po zmene a po slušnosti. Bola hlasom „Slušného Slovenska“. Videla Slovensko očami presvedčených, že na Slovensku nefunguje spravodlivosť.

Vnímala polarizáciu spoločnosti a skutočnosť, že k nej prispievajú nemalou mierou aj politici.

Aké by Slovensko mohlo byť?

V kontexte globálnych hrozieb, ktorým čelí svet ako sú klimatická videla možnosť pre Slovensko v rámci Európy stať sa lídrom v boji s klimatickou krízou. Za skutočných vlastencov by sme mali považovať tých, ktorí sú schopní zásadnej zmeny prístupu k prírode na Slovensku.

Z pohľadu dôstojnosti na jej lepšom Slovensku by mal mať  každý občan, bez ohľadu na výšku svojich príjmov, na svoj národnostný či etnický pôvod, na príslušnosť ku ktorejkoľvek menšine, prístup k potrebnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Ako svoj mandát ovenčený prezidentským sľubom a rozšírený sľubom daným občanom počas inaugurácie naplnila?  

Ústredným motívom jej predvolebnej kampane bolo postaviť sa ZLU.

A hoci vnímala polarizáciu v spoločnosti pri nástupe do funkcie a pri inaugurácii sľubovala, že chce byť prezidentkou všetkých, opak bol pravdou. Už pomenovaním tých, čo predstavovali v kampani ZLO dala najavo, že neprišla brázdy v spoločnosti zmenšovať. Už prvý krok, keď vyhlásila, že sa nestretne s lídrom do parlamentu demokraticky zvolenej strany, ktorá vo voľbách získala cca 200 tisíc voličských hlasov, dala jasne najavo, že o týchto voličov nestojí. Polarizácia spoločnosti ešte počas jej mandátu vyvrcholila streľbou politického aktivistu opozície na premiéra. A nenávisť k legitímnej vláde, neutícha ani po atentáte.

Zuzana Čaputová nebola pred vstupom do predvolebného boja, keď prevzala štafetový kolík od v kampani nevýrazného Róberta Mistríka ani političkou a už vôbec nie štátničkou. Bola aktivistkou a aktivistkou zostala aj vo funkcii hlavy štátu. Aktivistický a nie štátnický bol aj jej inauguračný prejav. Slovensko, Slovenský národ, jeho národnoštátne záujmy, tradície, korene nepoznala dovtedy a nepozná ich rovnako ako jej stranícka súputníčka, čerstvá europoslankyňa Ľubica Karvašová, dodnes. Nešla do Grasalkovičovho paláca slúžiť Slovenskému národu, ona tam išla bojovať so ZLOM.

To, že Slovensku nerozumie ukázala v tých najťažších chvíľach. Keď záujem farmaceutických spoločností (aj to len tých amerických) nadradila nad záujmy slovenského občana. Aj ona rovnako ako vtedajší minister zahraničných vecí Ivan Korčok zavnímala ruskú vakcínu Sputnik, o ktorú malo v danom čase záujem množstvo médiami a politikmi na smrť vystrašených občanov, ako hybridnú hrozbu Vladimíra Putina. Potvrdila to tým, že Igora Matoviča nechala vládnuť aj s jeho pre Slovensko zničujúcimi „atómovkami“ pri riadení pandémie až do chvíle, keď sa mu podarilo na Slovensko dostať Sputník aj napriek odporu zvyšku vládnej koalície, či ŠUKLu. Navyše sa neváhala postaviť do čela dezinformačnej vakcinačnej kampane „Vakcína je sloboda“, ktorá oslobodila snáď len tých, ktorí po nej zomreli.

Za ZLO pri svojej inaugurácii považovala korupciu. Avšak tú videla len u politickej reprezentácie „Smeráckych“ vlád. Prižmúrila oči nad korupciou Matovičovej vlády, keď nalieval peniaze médiám, aby propagovali protipandemické opatrenia a neskôr vakcinačnú kampaň. Nevidela korumpovanie na jednotlivých ministerstvách, odkiaľ tiekli roky milióny z verejných zdrojov tzv. „občianskej spoločnosti“ a ktorá sa dodnes bráni tomu, aby boli finančné toky v súvislosti s ich činnosťou transparentné.

Pri inaugurácii ponúkala odbornosť. Boj za spravodlivé Slovensko si predstavovala okrem iného ako očistu orgánov činných v trestnom konaní od politického vplyvu. Nevadilo jej, keď sa bývalý politik, neprokurátor, sa stal šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry. Ani jej nevadil politický vplyv Matovičovej, Hegerovej vlády na OČTK, keď boli tieto orgány zneužívané na boj s politickou opozíciou s cieľom raz a navždy odstrániť Smer.   

Zuzana Čaputová vo svojej funkcii vnímala Slovensko len v kontexte Európskej Únie a NATO. Slovenský národ a jeho ústavná cyrilo-metodská tradícia jej boli cudzie. 104. výročie Martinskej deklarácie si v roku 2021 pripomenula slovami „vďaka vzniku Československa a prijatiu Martinskej deklarácie je dnes Slovensko sebavedomou a medzinárodne rešpektovanou krajinou“. V roku svojho nástupu do úradu si pripomenula 80. výročie vypuknutia 2. sv. vojny, ale deň ústavy sa jej do programu akosi nevošiel. Jej 30. výročie si pripomenula. Rovnako si pripomenula 75. výročie SNP.

17. júla 2022 si slovenskí vlastenci pripomenuli 30. výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR, ktorá sa stala symbolom ďalšej emancipácie Slovenského národa nezaregistrovala. V nadväznosti na jej prijatie schválili poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993. Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona NR SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom. Kancelárii prezidentky Zuzany Čapútovej tento deň z kalendára vypadol.

Cyrilo-metodské duchovné dedičstvo zakotvené v Ústave SR vnímala Zuzana Čaputová, nie ako skutočnosť, že Slovensko je konzervatívne a zakotvené v tejto tradícii. Odkaz Cyrila a Metoda bol pre ňu síce univerzálnym a nadčasovým posolstvom, avšak v kontexte, že “Svätý Cyril a svätý Metod sprostredkovali našim predkom vieru a vzdelanosť – základné hodnoty, na ktorých dodnes stojí naša civilizácia.

Pri oslavách 30. výročia vzniku Slovenskej republiky neocenila nikoho z tých, čo sa zaslúžili o to, že Slovenská republika 1.1.1993 vznikla. Hoci v inauguračnom prejave ocenila pokojné rozdelenie Česko-Slovenska, na tých, čo sa o to pričinili, si v deň takto významného výročia nespomenula.

Svojim postojom k Referendu za to, aby mohli v budúcnosti občania v referende rozhodnúť o skrátení volebného obdobia parlamentu ukázala falošnosť svojho inauguračného sľubu, lebo ním nadradila nedefinovateľný záujem politických subjektov aktuálnej vládnej koalície nad záujem občana.

Svoj ostatný prejav v záhrade Grasalkovičovho paláca začala slovami „Moje milované Slovensko“. Pri týchto slovách, sa mnohým Slovákom zdvihlo obočie, keďže vyšli z úst človeka, ktorý Slovensko možno miluje, ale až po Ukrajine, Klimatickej kríze, EÚ, NATO, OSN a WHO. Netuším v akom poradí to má. A nie je mi úplne jasné, či dodržala, čo sľúbila, že bude pracovať pre občanov a neslúžiť akémukoľvek postrannému záujmu. Veď v koho záujme bolo, že obrannú zmluvu so Spojenými štátmi nedala posúdiť na súlad s ústavou ústavnému súdu napriek tomu, že tento nesúlad vnímal a namietal Generálny prokurátor a poponáhľala sa s jej podpisom?

Po spustení Špeciálnej vojenskej operácie Ruskom na Ukrajine vyzývala členské štáty NATO na prijatie Ukrajiny do NATO. Rozumiem tomu, že nedokázala vnímať skutočnosť, že rozširovanie NATO bolo jednou z príčin, prečo pristúpilo Rusko k vojenskému riešeniu na Ukrajine, nakoľko považovalo vstup Ukrajiny do NATO, rozmiestnenie vojenských síl NATO na Ukrajine, jadrových zbraní nevylučujúc, za ohrozenie svojej existencie. Mnohí z jej prívržencov sa na dianie na Ukrajine od roku 1991 nedokážu pozrieť ruskými očami. Ale to, že nerozumie skutočnosti, že ak by sa NATO rozšírilo momentálne o Ukrajinu, tak je v tom okamihu NATO vo vojne s Ruskom, je nad moje pochopenie.

Jasno mala ohľadom povinného očkovania proti Covid-19, ešte v januári 2022. A dnes vieme, že sa mýlila spolu s jej podporovateľmi, spolustraníkmi (Bihariová), zahraničnými agentmi a spriaznenými liberálnymi médiami. Potreba povinného očkovania skončila 24.2.2022, keď skončilo celé Covidové šialenstvo len tým, že oň prestali médiá javiť záujem. Akú istotu môžeme mať v tom, či sa nemýli aj v iných veciach, o ktorých je tiež skalopevne presvedčená (klimatická kríza, vojna na Ukrajine)?

Zuzana Čaputová nebola štátnik, ani politik. Bola len aktivistkou, z ktorej reklamný mágovia urobili žiadaný marketingový produkt.

Zuzana Čaputová priniesla do prezidentského paláca okrem aktivizmu kult osobnosti, za ktorý by sa nemusel hanbiť v 50. rokoch Jozef Visarionovič. Jej verní jej počas kampane ovlažili verejný priestor „príbehom“ a časopis .týždeň, ten s ňou na obálke vydal 4 čísla po sebe, pričom v tom ostatnom 14/2019, to bola skutočná perla.

A kult osobnosti s ňou z paláca aj odchádza. O čom svedčí spôsob, akým sa jej rozhodli jej verní poďakovať. Navyše z peňazí nás daňových poplatníkov (z Fondu na Podporu Umenia).

Liberálne médiá okolo nej vybudovali aureolu nedotknuteľnosti. Doslova si ju zbožšťovali. Zuzana Čapútová nemusela počas celých 5 rokov čeliť kritickým otázkam novinárov, hoc bola politik ako každý iný. Ťažko budete na ňu a jej pôsobenie hľadať kritický článok v liberálnych médiách. Naopak, tie ju za celé obdobie hladkali a vybavili si to s každým, kto si dovolil skriviť jej vlas na hlave.

O tom, že prezident je tiež politik, nás tie isté médiá presvedčili už v deň inaugurácie Petra Pellegriniho, keď na ňom nenechali nitku suchú a pokračujú v hľadaní špiny naďalej. A opozícia už sľubuje protesty, keď nebude vykonávať mandát podľa jej predstáv.

Pritom už len, ak by bol prvou latkou inauguračný prejav, tak autentický, nečítaný cca 27 minútový prejav politika a štátnika Petra Pellegriniho bol v porovnaní s čítaným, umelým cca 18 minútovým prejavom aktivistky Zuzany Čaputovej z úplne inej ligy.

Áno, takže musím zopakovať, že súhlasím s Michalom Šimečkom. Slovensko „lepšiu“ prezidentku skutočne doposiaľ nemalo.