krymsky most

NAJČÍTANEJŠIE










.

Útok na Krymský most. Dôsledky pre vojnu a mier na Ukrajine

Dnešný útok na Krymský most bol tretím skutočne účinným od začiatku vojny (prvý bol v októbri 2022, druhý v júli 2023) a najničivejším – zrútil sa jeden z oblúkov mosta a celý úsek automobilovej časti

HS
krymsky most
Na snímke zasiahnutý Krymský most / Foto: Telegram
▶ ❚❚ ↻
.

 

V článku sa dočítate:

  • Čo je pravdepodobnou príčinou tohto útoku.
  • Aké dôsledky z toho môžu vyplynúť.

Pravdepodobnou príčinou takého rozsiahleho účinku je použitie nielen dronov, ale aj rakiet.

A podľa zverejnených záberov boli riadené v reálnom čase. V súvislosti s tým sa v ruských vojenských komunitách už diskutuje o dvoch verziách.

Podľa prvej z nich prebiehalo riadenie cez Starlink/Starshield. V tejto súvislosti sú pozoruhodné vyhlásenia Kyjeva, že v uplynulom týždni USA obmedzili rýchlosť satelitných systémov nad obsadenými ukrajinskými územiami na 161 km/h. Nie je vylúčené, že Američania sa dozvedeli o plánoch zaútočiť na Krymský most raketami s využitím týchto systémov, a preto ich rýchlosť obmedzili. Je však možné, že ako sa to už niekoľkokrát stalo, Kyjevu sa prostredníctvom časti Trumpovej administratívy, ktorá bola proti kompromisom s Ruskou federáciou, podarilo dosiahnuť zrušenie obmedzení, na základe čoho následne úder uskutočnil.

.

Druhou verziou, o ktorej sa diskutuje v ruských verejných skupinách, je „britská stopa“. Podľa tejto verzie bolo obmedzenie rýchlosti Starlink/Starshield zachované, ale s navádzaním pomohli Briti. Na útoky boli použité modifikované krídlaté rakety Storm Shadow získané z Veľkej Británie (ukrajinské verejné skupiny však píšu o „Flamingo“), pričom ich navádzalo britské lietadlo rádiového a elektronického prieskumu RC-135W Rivet Joint, ktoré v posledných dňoch operovalo v smere na Krym.

Aké budú dôsledky tohto útoku?

1. Ukrajinské orgány tento útok s najväčšou pravdepodobnosťou prezentujú ako odpoveď na útoky na mosty v Kyjeve a v iných mestách. A tiež ako prostriedok na „donútenie Moskvy k prímeriu“ (energetickému, námornému alebo úplnému). Zároveň sa v Kyjeve, v Európe a v USA posilnia hlasy tých, ktorí vyzývajú, aby sa v záujme ukončenia vojny neuzatvárali žiadne kompromisy s Ruskou federáciou, ale aby sa bojovalo ďalej s kalkuláciou: „Stačí, ak prežijeme zimu a vydržíme do jari, a potom sa Rusko pod našimi údermi zrúti ako Krymský most.“ To znamená, že sa začnú opäť objavovať približne tie isté nálady, aké panovali na začiatku a v polovici tohto leta na pozadí útokov na ropné rafinérie, sklady spoločnosti Wildberries, logistiku na suchozemskom koridore do Krymu a ruskú lodnú dopravu v čase „Zelenského 40-dňovej kampane“ (tieto nálady, pripomeňme, prevládali dovtedy, kým Ruská federácia svojimi údermi nezastavila lodnú dopravu do ukrajinských prístavov a nezačala masovo ničiť ukrajinské logistické komplexy a priemyselné podniky).

2. Rovnako ako letné útoky ukrajinských ozbrojených síl, ani súčasný útok na Krymský most pravdepodobne neprinúti Rusko k akýmkoľvek ústupkom. Spôsobené škody sú pre Rusko nepochybne bolestivé (a to nielen z informačno-politického hľadiska, ale aj z čisto praktického – sťaženie logistiky na Krym), nie sú však fatálne – zásobovanie cez pozemný koridor aj tak funguje, hoci je vystavené ukrajinským útokom. Reakcia Moskvy bude s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaká ako predtým: Kyjev obvinia z pokusov „zmarit rokovací proces“ a sľúbia nejakú „silnú odvetu“. Ako ukázali udalosti z konca leta, Rusko má navyše potenciál na eskaláciu útokov. Na druhej strane, Moskva môže jednoducho pokračovať v tom, čo už aj tak robí (údery na mosty, energetiku a všetko ostatné), len to teraz bude prezentovať ako „odvetné údery“ za Krymský most. Celkovo je problém akýchkoľvek pokusov „donútiť Rusko k mieru bez kompromisov s Moskvou, ale naopak zvýšením tlaku na ňu“ ten istý ako predtým – skutočnosť, že Rusko disponuje najväčším jadrovým arzenálom na svete. A ak budú Rusku skutočne zasadené údery, ktoré v Kremli vyhodnotia ako kritické pre jej schopnosť pokračovať vo vojne, odpoveďou na to nemusí byť súhlas Ruskej federácie s ukončením bojových operácií, ale použitie jadrových zbraní proti Ukrajine a možno aj mimo nej. Navyše výzvy k tomu v Moskve zaznievajú pravidelne.

3. Ďalším dôvodom útoku na most práve teraz je snaha pokaziť Putinovi dojem z nadchádzajúceho stretnutia s Trumpom a Si Ťin-pchingom, ktoré sa v svetových médiách už prezentuje ako „triumf Kremľa“ a symbol definitívneho zlyhania pokusov o izoláciu Ruska. A ani tento moment pravdepodobne neposilní ochotu Moskvy pristúpiť na akékoľvek kompromisy.

4. Navyše nie je vylúčené, že ďalším cieľom útoku na most, vzhľadom na možné využitie amerických satelitných systémov na jeho realizáciu, je zhoršiť vzťahy medzi Putinom a Trumpom a poskytnúť nové argumenty tým silám v Kremli, ktoré tvrdia, že s americkým prezidentom nemá zmysel o ničom rokovať, keďže nerozhoduje o ničom a nebude schopný splniť to, čo sľubuje v súvislosti s podmienkami ukončenia vojny. A to znamená: „Načo vôbec viesť akékoľvek rokovania s Američanmi o vojne na Ukrajine, treba z nich vystúpiť a hlasno zabuchnúť dvere.“ Ak sa však v Moskve vezme za základ „britská stopa“ – verzia, že úder na most bol vykonaný britskými raketami na základe navádzania britského lietadla –, potom možno zaznejú výzvy a hrozby, že sa začnú podnikať rázne kroky priamo voči Británii, čo tiež, mierne povedané, rokovací proces nezjednoduší. 

.

5. Nie je však vôbec isté, že by sa Rusi kvôli útoku na Krymský most stiahli z rokovaní alebo začali robiť nejaké radikálne kroky voči Západu. Aspoň do stretnutia Trumpa, Putina a Si. A celkovo má dialóg s USA a Trumpom pre Moskvu v každom prípade zatiaľ zmysel v nádeji, že Washington predsa len vyvinie tlak na Kyjev a Európu, aby ich podnietil k ústupkom. Inou otázkou je, že útok na Krymský most zo strany ukrajinských orgánov a ich podporných skupín na Západe bude využitý na to, aby sa dokázalo, že Rusku netreba robiť žiadne ústupky, ale treba „ďalej bojovať a vyvíjať tlak“. V dôsledku toho bude dosiahnutie akýchkoľvek riešení, ktoré by v najbližšej dobe mohli zastaviť vojnu, ešte zložitejšie. Kľúčovú úlohu tu však zohrá už nie tak postoj Trumpa, Whitcoffa a Kushnera (tí budú aj po útoku na most určite obhajovať kompromisy), ako skôr postoj Európanov a Demokratickej strany USA, ktorá čoskoro prevezme kontrolu nad Kongresom. Budú vnímať zrútenie mostného poľa Krymského mosta ako signál, že „Rusko je slabšie ako kedykoľvek predtým a namiesto dohôd s ním je potrebné ho prinútiť prijať podmienky na ukončenie vojny“? Alebo zaujmú flexibilnejší postoj, zohľadňujúc riziká eskalácie pre Európu a Západ ako celok v prípade predĺženia vojny. Najmä ak po útoku na Krymský most v Moskve oznámia, že za ním stojí Veľká Británia alebo iná západná krajina. 

 

Prečítajte si tiež:

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok To najdôležitejšie z Ukrajiny - Nevyslovený zákaz likvidácie Zelenského vraj bol zrušený , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Modernizácia elektrizačnej sústavy môže bez verejnej podpory zvýšiť tlak na tarify, upozorňuje ZSE

Skupina ZSE v súčasnosti investuje približne 250 až 300 miliónov eur ročne. Obnova a rozširovanie distribučnej sústavy na Slovensku však…

17. 11. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania |
17. 11. 2026 | Ekonomika | 2 min. čítania |

Vláda vyhlásila rok 2027 za Rok Dušana Samuela Jurkoviča

Rok 2027 bude vyhlásený za Rok Dušana Samuela Jurkoviča. Vláda na svojom utorkovom rokovaní schválila jeho vyhlásenie a zároveň aj…

17. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
17. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

Ako to bolo s pravdou a láskou? A čo sa stane so slobodou a demokraciou?

V rozhovore s Jánom Čarnogurským na Úrade vlády Slovenskej republiky sa ho moderátor spýtal, či dostal na deň 17. november…

17. 11. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania |
17. 11. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania |

Pri tragickej nehode v Šamoríne vyhasol život chodca

V Šamoríne sa v pondelok večer stala tragická dopravná nehoda, pri ktorej vyhasol život chodca. Ako uviedla trnavská krajská polícia…

17. 11. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
17. 11. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

Raši: Doplňujúce komunálne voľby sa budú konať 20. marca 2027

Doplňujúce komunálne voľby sa budú konať v sobotu 20. marca 2027. Nezávislí kandidáti, politické strany a koalície môžu doručovať kandidátne…

17. 11. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |
17. 11. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.