V článku sa dočítate:
-
čo by mala bezpečnostná záruka podobná článku 5 NATO znamenať pre Ukrajinu,
-
aký postoj k návrhu zaujal Donald Trump prostredníctvom svojho vyslanca Jareda Kushnera.
Zelenskyj po štvrtkovom stretnutí koalície ochotných v Berlíne spochybnil, či majú Ukrajina a jej partneri jednotnú predstavu o bezpečnostných zárukách. „Nie som si istý, či máme spoločnú dohodu o článku 5. Čo to vlastne znamená?“ povedal.
Myšlienka poskytnúť Ukrajine povojnové bezpečnostné záruky podľa vzoru kolektívnej obrany NATO sa prvýkrát objavila v decembri minulého roka. K téme sa lídri vrátili na berlínskom stretnutí.
Americký vyslanec Jared Kushner uviedol, že prezident Donald Trump je otvorený poskytnutiu takéhoto záväzku. Zdôraznil však, že musí byť v záujme USA a súčasťou širšieho bezpečnostného balíka.
Kushner zároveň hovoril o potrebe obnoviť dialóg medzi Európou a Ruskom. Prípadná dohoda by podľa neho musela byť kontrolovaná, dodržiavaná a sprevádzaná dostatočne silným odstrašujúcim mechanizmom.
Zelenskyj však požaduje konkrétnejšie odpovede. Pýtal sa napríklad, či by súčasťou záruk mohlo byť nasadenie amerických vojakov alebo vytvorenie amerických základní na ukrajinskom území. „A čo americkí vojaci? Máte na to odpoveď? Ja nie. Zatiaľ nie. Nepoznám odpoveď,“ vyhlásil.
Zároveň upozornil, že partneri musia jasne vysvetliť, ako by reagovali na prípadný nový ruský útok. „Nie či, ale keď sa o to (Rusi) pokúsia znova. Čo urobia?“ pýtal sa. Jasné odpovede podľa neho potrebujú nielen politickí predstavitelia, ale aj obyvatelia a investori, ktorí by mali po vojne prísť na Ukrajinu.
Zelenskyj tvrdí, že najjasnejším riešením by bolo plné členstvo Ukrajiny v NATO. Práve táto otázka však rozdeľuje spojencov. Zatiaľ čo niektorí ho považujú za najúčinnejší spôsob odvrátenia ďalšej invázie, iní varujú pred ďalším vyostrením vzťahov s Ruskom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že vzhľadom na ruské požiadavky treba opätovne otvoriť otázku ukrajinského členstva v aliancii.
Berlínske rokovanie sa skončilo deklaráciou podpísanou Nemeckom, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Dokument obsahuje záväzok prijať opatrenia na obnovenie mieru a bezpečnosti v prípade budúceho ozbrojeného útoku Ruska. Jeho realizácia by však podliehala vnútroštátnym právnym postupom.
Prečítajte si tiež
Slovensko malo podľa Eurostatu vlani druhé najlacnejšie potraviny v EÚ
Slovensko patrí podľa údajov Eurostatu za rok 2025 medzi krajiny s najnižšími cenami potravín v EÚ. Cenová úroveň potravín a…
USA sa obracajú na kanadskú ropu, dovoz z Venezuely prudko klesá
Americké rafinérie obmedzujú nákupy venezuelskej ropy pre rekordne vysoké náklady na tankerovú dopravu. Dodávky z Venezuely v novembri klesli na…
Mladík skočil z Karlovho mosta do Vltavy
Všetky zložky integrovaného záchranného systému zasahovali vo štvrtok neskoro večer pri Karlovom moste v Prahe po oznámení, že muž skočil…
Antal: Mestské polície stále volajú po zmene legislatívy, som však skeptický
Obecné a mestské polície naďalej volajú po zmene legislatívy. Opakovane upozorňujú na nedostatok právomocí, ktoré im štát v zákonoch priznáva.…
Misia Zdravie chce zmeniť slovenské zdravotníctvo s dôrazom na pacientov
Slovensko má kvalitných lekárov a moderné technológie, no pacienti často čakajú na správnu diagnózu a liečbu neskoro dostávajú. Program Misia…



























