rozpocet

NAJČÍTANEJŠIE










.

Drahý štát, úspory na papieri a rastúci dlh. Kto zaplatí účet?

Priemerný mesačný mzdový výdavok ústredných štátnych aparátov presahuje 3 000 eur. NKÚ pritom označil záväzok vlády znižovať náklady na fungovanie štátu za nesplnený

rozpocet
Stanovisko NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027, strany 53 a 57 / Foto: HS
▶ ❚❚ ↻
.

 

V článku sa dočítate:

  • Ako sa odmeňovanie ústredných štátnych aparátov líši od mzdovej reality slovenského hospodárstva?
  • Ktorý konkrétny záväzok vlády NKÚ označil za nesplnený?
  • Prečo bude účet za dnešné rozpočtové rozhodnutia čoraz citeľnejší aj v ďalších rokoch?

 

Slovensko má za sebou tri konsolidačné balíky. Najvyšší kontrolný úrad však ani po nich nevidí preukázateľné trvalé úspory na fungovaní štátu. Podľa kontrolórov sa konsolidácia opierala predovšetkým o opatrenia na zvýšenie príjmov.

Od občanov a firiem štát vyberá viac, ale povolebný záväzok vlády šetriť na vlastnom fungovaní zostáva len na papieri. NKÚ pritom zverejnil aj vysoké priemerné mzdové výdavky ústredných štátnych aparátov.

.

Ak štát nedokáže znížiť vlastné náklady a zlepšiť služby, bude od daňovníkov opakovane žiadať ďalšie peniaze, no verejné financie sa neozdravia a dlh bude ďalej rásť. Takéto hospodárenie je dlhodobo neudržateľné.

 

Platy, pri ktorých sa občan oprávnene pýta na výsledky

Podľa stanoviska NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027 dosiahol priemerný mesačný mzdový výdavok v aparátoch ústrednej štátnej správy za prvý polrok 2026 hodnotu 3 087,50 eura.

Pre porovnanie, priemerná hrubá mesačná mzda v slovenskom hospodárstve predstavovala podľa Štatistického úradu SR za rovnaké obdobie 1 659 eur. Hoci ide o odlišne vymedzené ukazovatele, rozdiel medzi vykázanými sumami je výrazný.

Najväčší priemerný mzdový výdavok na svoj aparát dosahuje ministerstvo zahraničných vecí (5 263,90 eura). Najnižší má Štatistický úrad SR (1 847 eur). V štáte, ktorý ekonomickou výkonnosťou aj životnou úrovňou výrazne zaostáva za priemerom Európskej únie, si takáto úroveň odmeňovania zaslúži verejnú kritiku.

.

Občan, ktorý platy vo verejnej správe financuje zo svojich daní, oprávnene očakáva kvalitné služby a efektívne fungovanie úradov. Lenže keď samotný NKÚ konštatuje, že vláda nesplnila záväzok dosiahnuť trvalé úspory na fungovaní štátu, otázka primeranosti jeho mzdových nákladov je ešte naliehavejšia.

 

Vláda sľúbila úspory. NKÚ ich nevidí

V programovom vyhlásení z roku 2023 sa vláda Roberta Fica zaviazala zvýšiť efektívnosť fungovania štátu a znižovať výdavky na jeho činnosť. NKÚ v predbežnom hodnotení z októbra 2026 označil tento konkrétny záväzok za nesplnený.

Kontrolóri konštatujú, že vo výdavkoch na fungovanie štátu ani v osobných výdavkoch nedošlo k preukázateľnej trvalej úspore. Deklarované opatrenia v mzdovej oblasti podľa nich čiastočne vykompenzovali dodatočné výdavky a jednorazové odmeny. Chýba aj ucelená reforma organizačnej štruktúry štátnej správy s vyčíslenými úsporami.

Vláda tak nedokázala preukázať, že popri zvyšovaní daňového zaťaženia dokáže trvalo znižovať aj náklady na vlastné fungovanie.

.

Lenže pri drahom štáte nejde iba o to, koľko dokáže ušetriť. Rovnako dôležité je, aké služby občanom za vynaložené peniaze poskytuje.

 

Čo dostávame za svoje dane?

Od štátu očakávame, že úrad vybaví žiadosť v primeranom čase, rozhodnutia budú predvídateľné a verejné služby budú fungovať bez zbytočných prieťahov. Občan nepotrebuje poznať organizačnú schému ministerstva. Potrebuje, aby úrad vyriešil jeho problém.

Lenže Slovensko má s kvalitou fungovania verejnej správy problém aj v medzinárodnom porovnaní. NKÚ upozorňuje, že podľa hodnotenia Svetovej banky zaostávame za priemerom Európskej únie. Ukazovateľ zohľadňuje kvalitu verejných služieb, štátnej služby aj schopnosť štátu uskutočňovať prijaté rozhodnutia.

Štát teda vynakladá na odmeňovanie svojich ústredných aparátov vysoké sumy, ale v hodnotení efektívnosti verejnej správy za európskym priemerom zaostáva.

Namiesto preukázateľných trvalých úspor pritom prichádza ďalšie zvýšenie zákonom určených platov v roku 2027. S ním aj otázka, z čoho štát zaplatí nové výdavky.

 

Vyššie platy ešte pred preukázaním úspor

Zákon o štátnom rozpočte na rok 2027 prináša od 1. júla zvýšenie vybraných platových taríf a ďalších zákonom určených platov o 8,4 percenta. Valorizácia sa týka viacerých skupín zamestnancov štátnej a verejnej správy, nielen úradníkov v ústredných aparátoch.

Pozoruhodný je aj spôsob, akým sa toto zvýšenie dostalo do rozpočtu. Pôvodný vládny návrh počítal s nulovou valorizáciou. Zvýšenie o 8,4 percenta vo finančnom výbore predložil jeho podpredseda Daniel Karas (Smer-SD).

Na jeho krytie je v rozpočte na rok 2027 vytvorená rezerva 330 miliónov eur, z toho 243 miliónov na mzdy. NKÚ pritom upozorňuje, že takýto postup obmedzil možnosť posúdiť úplné rozpočtové dôsledky valorizácie.

.

Tým sa však účet nekončí. Zvýšenie platov začne platiť až v júli 2027, takže prvý rozpočet pokryje iba jeho polročný účinok. Celoročné náklady sa prejavia až v roku 2028, keď sa s nimi bude musieť vyrovnať vláda po parlamentných voľbách.

Štát tak prijíma nový dlhodobý výdavkový záväzok bez toho, aby predtým preukázal sľúbené trvalé úspory na vlastnom fungovaní. Otázka preto nie je iba to, koľko bude valorizácia stáť v roku 2027, ale z čoho ju bude Slovensko financovať aj v ďalších rokoch.

Odpoveď komplikuje dlh, na ktorého obsluhu už dnes vynakladáme miliardy eur.

 

Účet za dlh platíme už dnes

Podľa stanoviska NKÚ má hrubý verejný dlh Slovenska v roku 2027 dosiahnuť takmer 100 miliárd eur, teda 66,3 percenta HDP. Rozpočet pritom počíta so schodkom verejnej správy 4,94 percenta HDP. Ani po troch kolách konsolidácie sa tak nepodarilo vytvoriť podmienky na zastavenie rastu dlhu.

.

Ešte výrečnejšie sú náklady na jeho obsluhu. V roku 2027 má Slovensko na tento účel vynaložiť 2,44 miliardy eur, čo je o 413 miliónov viac, než sa očakáva v roku 2026.

Tieto peniaze nepôjdu na nové školy, nemocnice ani lepšie služby občanom. Štát ich musí vynaložiť na financovanie dlhu, ktorý počas svojej existencie nahromadil.

Požičiavať si na investície, ktoré budú krajine prinášať úžitok aj v budúcnosti, môže mať zmysel. Problém nastáva, keď sa štát zadlžuje aj na pokrývanie bežných výdavkov bez toho, aby dokázal znižovať náklady na vlastné fungovanie. Takto budúce príjmy neinvestujeme, ale prejedáme.

A čím viac peňazí pohltia staré dlhy, tým ťažšie bude financovať nielen nové investície, ale aj služby, ktoré občania od štátu oprávnene očakávajú.

 

.

Kto teda zaplatí?

Účet za drahé fungovanie štátu a rastúci dlh nezmizne. Zaplatia ho dnešní daňovníci vyššími daňami a odvodmi alebo obmedzením iných verejných výdavkov. Časť bremena zostane budúcim generáciám, ktoré budú musieť financovať aj záväzky nahromadené dnes.

Pri takomto hospodárení nám hrozí nekonečná konsolidácia. Občania a podnikatelia budú opakovane vyzývaní, aby prispeli viac, no ak štát nedokáže trvalo znížiť aj náklady na vlastné fungovanie, ďalšie konsolidačné balíky nemusia stačiť na ozdravenie verejných financií.

Za personálnu politiku, reformy a rozpočtové priority pritom nenesú zodpovednosť radoví úradníci. Rozhoduje o nich politické vedenie štátu.

A tu sa dostávame k otázke, ktorá presahuje jeden štátny rozpočet. Čo sa musí stať, aby na Slovensku konečne vznikla vláda, ktorá sľuby o šetrení štátu dokáže premeniť na skutočné úspory a efektívnejšie služby občanom?

Nestačí ďalší sľub v programovom vyhlásení. Vláda musí vedieť ukázať, kde konkrétne ušetrila, o koľko znížila náklady a čo sa za peniaze daňovníkov zlepšilo.

Kým budeme vlády posudzovať podľa sľubov o úsporách namiesto výsledkov, budeme stále platiť za štát, ktorý sa na papieri reformuje, ale v skutočnosti zostáva drahý.

 

.

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Ódor: Európa má úspory, o akých sa Amerike ani nesníva, no nevie ich investovať , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Čo naznačuje reakcia Kremľa na útok na Krymský most a aký vplyv bude mať na samit Trumpa, Putina a Si Ťin-pchinga

Jedným z hlavných motívov útoku na Krymský most uvádzajú predstavitelia ukrajinskej vlády v komentároch pre západné médiá snahu, citujeme podľa…

19. 11. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |
19. 11. 2026 | Zo zahraničia | 5 min. čítania |

Ocenenie Biela vrana za občiansku odvahu získali štyri príbehy

Ocenenie Biela vrana za občiansku odvahu a obhajobu verejného dobra udeľovali v stredu večer po devätnásty raz. Bielu vranu získali…

19. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
19. 11. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

Predpoveď počasia pre Slovensko na štvrtok 19. novembra

Prevažne polooblačno, miestami až veľká oblačnosť, najmä na severe a východe. Postupne od juhozápadu pribúdanie oblačnosti a ojedinele, neskôr popoludní…

19. 11. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |
19. 11. 2026 | Z domova | 1 min. čítania |

Hlavný kontrolór Ružomberka mal nabúrať do auta a následne nafúkať 2,08 promile

Hlavný kontrolór mesta Ružomberok Dušan M. mal 12. novembra vo večerných hodinách naraziť do vozidla a následne nafúkať 2,08 promile…

19. 11. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |
19. 11. 2026 | Regióny | 1 min. čítania |

Žalostný pohľad na pyšnú Pomstu britského námorníctva

Britská jadrová ponorka HMS Vengeance sa vrátila na základňu Faslane v Škótsku 15. novembra 2026 po rekordnej 217-dňovej hliadke s…

19. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
19. 11. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.