Na Slovensku sa konali oslavy 1. mája prvýkrát pred 135 rokmi

Po februárových udalostiach z roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti, urobila vládnuca komunistická strana v rámci propagandistických cieľov z prvomájových sprievodov oslavu budovateľských úspechov, demonštráciu sily a jednoty. I keď účasť na sprievodoch bola povinná, niektoré podniky či organizácie sa predbiehali v tom, kto zabezpečí najväčšiu účasť. Nácviky na prvomájové sprievody sa konali už niekoľko dní pred samotným sviatkom, pričom sprievody sa v uliciach miest a obcí stali v bývalom Československu neodmysliteľnou súčasťou prvého májového dňa.

História sviatku práce sa začala písať pred takmer 140 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk. V USA sa do neho zapojilo vyše 300.000 pracujúcich z viac ako 13.000 závodov.

Centrom protestov sa stalo Chicago, kde mali demonštrácie 3. mája po zásahu polície krvavú dohru, ktorá si vyžiadala šesť mŕtvych. O deň neskôr hodil neznámy človek medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket podomácky vyrobenú bombu, ktorá zabila štyroch robotníkov a siedmich policajtov. Osem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť, štyroch z nich v roku 1887 popravili.

Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa zišiel v júli 1889 v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce.

„Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery,“ uvádzalo sa v uznesení kongresu.

Nasledujúci rok, 1. mája 1890, sa tento deň stal prvýkrát dňom boja za skrátenie pracovného času. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku a v USA. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája. V súčasnosti sa 1. máj ako Sviatok práce oslavuje vo viac ako 80 krajinách.

Hoci má 1. máj svoje korene v Spojených štátoch, Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Oslavujú ho predovšetkým piknikmi, stretnutiami s priateľmi i výletmi. Rovnako je to aj v Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďakyvzdania práci pripomína 23. novembra.

Prvý máj však nie je len Sviatkom práce, ale má tiež cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu celej cirkvi pápež Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili práve 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.