EÚ a štáty Strednej Ázie – Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan –  v piatok povýšili svoju spoluprácu na strategické partnerstvo. EÚ zároveň oznámila nový balík v hodnote 12 miliárd eur pre tento región prostredníctvom svojej iniciatívy Global Gateway.

Globálne prekážky, investície a sféry

Prvý samit EÚ – Stredná Ázia, ktorý sa konal v uzbeckom Samarkande, sa uskutočnil len dva dni po tom, ako prezident USA Donald Trump predstavil clá voči desiatkam krajín vrátane spojencov, ako sú EÚ a Spojené kráľovstvo, čo vyvolalo odsúdenie zo strany svetových lídrov a globálnych trhov.

„Vznikajú nové globálne prekážky, investície sa presmerúvajú alebo redukujú. Mocnosti na celom svete si vyčleňujú nové sféry vplyvu,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na plenárnom zasadnutí lídrov v skrytej narážke na USA, Rusko a Čínu.

„Spoľahliví partneri ešte nikdy neboli takí dôležití. Naše strategické partnerstvo je záväzkom byť tu jeden pre druhého,“ dodala.

Z nového balíka Global Gateway sa budú financovať projekty v oblasti dopravy (3 miliardy eur), kritických surovín (2,5 miliardy eur), vody, energetiky a klímy (6,4 miliardy eur), ako aj digitálnej konektivity – niektoré z nich už dostali zelenú a pridelila ich Európska banka pre obnovu a rozvoj ( European Bank for Reconstruction and Development – EBRD, u nás EBOR).

Prístup k čistej energii a vzácnym zeminám má pre EÚ zásadný význam, keďže blok sa snaží dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a zvýšiť svoju autonómiu v strategických odvetviach.

Veľký podiel na celosvetovej ťažbe, spracovaní a recyklácii niektorých kritických surovín, ako je lítium, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predmetov každodennej potreby, ako aj obranných systémov, však kontroluje Čína, od ktorej sa EÚ chce „oddeliť“ kvôli jej agresívnym a protekcionistickým obchodným a zahraničnopolitickým praktikám.

V Strednej Ázii sa nachádzajú veľké náleziská vrátane 38,6 % svetových zásob mangánovej rudy, 30,07 % chrómu, 20 % olova, 12,6 % zinku a 8,7 % titánu.

„Tieto suroviny sú hybnou silou budúceho svetového hospodárstva. Zároveň sú však aj medovým motúzom pre globálnych hráčov. Niektorí z nich majú záujem len o ťažbu a využívanie,“ povedala von der Leyenová stredoázijským lídrom.

„Ponuka Európy je iná. Chceme byť aj vašimi partnermi pri rozvoji vášho miestneho priemyslu. Pridaná hodnota musí byť lokálna. Naše výsledky hovoria za všetko,“ dodala.

Multilateralizmus a Ukrajina

Ochrana „multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách“ bola medzitým hlavnou témou vystúpenia predsedu Európskej rady Antónia Costu.

„Musíme spolupracovať nielen na ochrane multilateralizmu, ale aj na jeho reforme, aby bol účinnejší, inkluzívnejší a lepšie zodpovedal dnešnej realite,“ povedal.

Predseda Európskej rady zdôraznil, že „bezpečnostné hrozby majú v súčasnosti nadnárodný charakter“, a vyzval na väčšiu spoluprácu na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni, a to aj v súvislosti s Ruskom a prebiehajúcim konfliktom na Ukrajine. Vyjadril sa, že Rusko  porušuje Chartu OSN a medzinárodné právo.

Týchto päť stredoázijských krajín sa zdržalo hlasovania v OSN v súvislosti s Ruskom a vojnou na Ukrajine a rozhodlo sa zostať neutrálne. Do určitej miery však profitovali z reexportu západného tovaru, na ktorý boli uvalené sankcie, do Ruska.

EÚ, ktorá od začiatku konfliktu zaviedla 16 balíkov sankcií proti Rusku, vymenovala osobitného vyslanca pre obchádzanie sankcií, ktorý za posledné tri roky viackrát pricestoval do regiónu Strednej Ázie.

Predstavitelia EÚ, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, pred samitom uviedli, že stredoázijské krajiny prejavili „ochotu spolupracovať“, ale blok by rád „videl viac“, najmä vzhľadom na prebiehajúce rozhovory medzi USA a Ruskom, z ktorých bola Európa do veľkej miery vylúčená, čo v EÚ vyvoláva obavy, že jej záujmy nebudú chránené.

Ten istý zdroj však zároveň uviedol, že ďalšie úsilie v tejto oblasti je “dôležitým prvkom na to, aby sme mohli napredovať v našich vzťahoch”, ale nie je ich podmienkou.

Costa na plenárnom zasadnutí povedal, že Európa bude “v prípade potreby naďalej zvyšovať tlak” na Rusko a že “spolupráca Strednej Ázie je neoceniteľná”, čím jemne narážal na obchádzanie sankcií.

„Spoliehame sa na vaše ďalšie úsilie v tomto smere,“ povedal stredoázijským krajinám.

Prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev uviedol, že jeho krajina “zdieľa záväzok európskej strany dodržiavať zásady a normy medzinárodného práva” a “víta a plne podporuje proces rokovaní o mierovom urovnaní situácie na Ukrajine”.

Na samite sa vedúci predstavitelia tiež dohodli, že neskôr v tomto roku zorganizujú fórum investorov s cieľom zabezpečiť viac investícií – najmä do transkaspického dopravného koridoru, ktorý výrazne skráti čas potrebný na vývoz tovaru medzi oboma regiónmi a zároveň obíde Rusko – a zriadia miestnu kanceláriu Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Uzbekistane.

Podporili tiež myšlienku organizovať podobné samity každé dva roky.

Prečítajte si tiež:

• Francúzsko a Británia obviňujú Rusko z pokračujúcich útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru
• Moskva zaznamenala druhý mesiac po sebe obrovské výpadky v príjmoch z predaja ropy a plynu
• Rusko pritvrdzuje: “strategická hrozba” pre Západ a “katastrofálne riziko” pre Ukrajinu