Na bezpečnosť treba dbať už pri vytváraní si profilu na sociálnej sieti

Bratislava 1. apríla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Mary Altaffer)

Používatelia sociálnych sietí musia okrem iného venovať pozornosť aj bezpečnostným prvkom, ktoré ponúka daná sociálna sieť

Pri používaní sociálnych sietí netreba podceňovať bezpečnosť ani ochranu údajov. Už pri vytváraní si samotného profilu treba pamätať na niekoľko vecí. “V prvom rade dodržiavajte základné zásady online bezpečnosti: používajte aktualizovaný softvér a operačný systém, nainštalujte si spoľahlivý antivírus a overujte si dôveryhodnosť všetkého, čo sa k vám prostredníctvom internetu, emailu či sociálnych sietí dostane,” povedal pre TASR Ondrej Kubovič, špecialista na digitálnu bezpečnosť zo spoločnosti ESET.

Pozornosť odporúča venovať bezpečnostným prvkom, ktoré ponúka daná sociálna sieť. “Vytvorte si dostatočne dlhé a unikátne heslo – s využitím špeciálnych znakov, čísel, veľkých a malých písmen. Prípadne môžete použiť ako pomôcku nejakú frázu z vašej obľúbenej knihy, ktorú obohatíte o už spomínané špeciálne znaky. Heslo si pravidelne meňte, radí Kubovič. Ak je k dispozícií možnosť overovať identitu cez dvojfaktorovú autentifikáciu – napríklad cez sms na mobil, treba ju podľa jeho slov využiť. “Facebook, Twitter, ale aj ďalšie internetové giganty ju už ponúkajú,” doplnil.

Tretiu úroveň zabezpečenia tvoria nastavenia samotného profilu. “Prepnite si ho na súkromný, tak aby sa k informáciám, ktoré budete zdieľať, dostali len ľudia, ktorým sú naozaj určené – vaša rodina, priatelia a známi. Kto uvidí tú-ktorú fotografiu, video alebo post pritom môžete vždy samostatne nastaviť alebo použiť niektorú z ďalších možností, napríklad len priatelia či najbližší. Rovnako si do profilu nevypisujte príliš detailné osobné či pracovné údaje, prípadne ich zobrazovanie sprístupnite iba sebe,” približuje špecialista na digitálnu bezpečnosť.

Sociálne siete bežne používajú aj deti, rodičia by sa s nimi preto podľa Kuboviča mali rozprávať o tom, aké hrozby na sociálnych sieťach existujú a ako sa im vyhýbať. “Napríklad by ich mali viesť k tomu, aby neverili všetkému, čo si ľudia uvádzajú vo svojich profiloch a nekomunikovali s takými, ktorých osobne vôbec nepoznajú – títo ľudia sa totiž môžu len za niekoho vydávať, napríklad za vzdialeného uja a podobne,” upozorňuje.

Sociálne siete ako také deťom neodporúča nezakazovať. “Zakázané ovocie totiž chutí najviac a dieťa si k nemu už cestičku nejako nájde. Namiesto zákazu svojim ratolestiam jednoducho vysvetlite, aký je oficiálny vekový limit na používanie sociálnych sietí a dohodnite sa, že keď túto hranicu dosiahnu, s nastavením konta im pomôžete,” podotýka Kubovič. Väčšina sociálnych sietí má spodný limit pre vytvorenie konta 13 rokov. “Do istého veku je dokonca prijateľné, aby ste od dieťaťa chceli prístupové údaje do jeho sociálnej siete. Môžete tak dospeláckym okom kontrolovať, či nemá medzi priateľmi podozrivé osoby a či je súkromie na sociálnej sieti správne nastavené,” poukazuje.

Ďalším dostupným faktorom je napríklad Parental Control (rodičovská kontrola) – ide o nástroj na monitorovanie aktivít detí na internete. Vďaka nemu môžu rodičia vedieť, koľko času ich syn alebo dcéra strávili na sociálnych sieťach, či ktoré z nich vlastne navštevuje. Zoznam povolených stránok mu pritom môže obmedziť prístup na tie, ktoré ešte nie sú vhodné pre jeho vekovú skupinu.