Múzeum holokaustu v Seredi otvorilo výstavu o Sobibore

Sereď 30. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

Vo vyhladzovacom tábore Sobibor zavraždili počas druhej svetovej vojny 250.000 Židov, z toho najviac pochádzalo zo Slovenska, z Poľska a Holandska. “Vlády uvedených krajín sa spolu s podporou Izraela rozhodli na mieste bývalého tábora financovať výstavbu pamätníka.

Výstavbe predchádzal archeologický výskum,” povedal pre TASR vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok. Výstava, ktorú dnes slávnostne otvorili v priestoroch SNM – Múzea holokaustu v Seredi, zachytáva priebeh archeologických prác. Jej autorom je Marek Bem.

“Vláda súhlasí s vyčlenením prostriedkov z rozpočtovej rezervy vlády SR na spolufinancovanie projektu obnovy miesta pamäti v bývalom nacistickom vyhladzovacom tábore Sobibor a ukladá ministrovi financií vyčleniť z rozpočtovej rezervy vlády SR prostriedky vo výške 150.000 eur,“ uvádza sa v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 154 z 3. marca 2010.

Hlavnými organizátormi podujatia sú Provincia Gelderland v Holandsku, Nadácia poľsko-nemeckého zmierenia a SNM-MŽK – Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré poskytlo svoje priestory. Akcia prebieha taktiež pod záštitou štátu Izrael. Na archeologickom výskume sa podieľali i slovenskí archeológovia. Výstavu si prvýkrát návštevníci mohli pozrieť v Holandsku. V Seredi bude do októbra 2016.

“Dnešná doba si vyžaduje oveľa viac ako kedykoľvek predtým, aby sa o tom, čo sa stalo počas holokaustu, hovorilo,“ povedal veľvyslanec Holandského kráľovstva Richard van Rijssen.

Dariusz Pawloś, riaditeľ Nadácie poľsko-nemeckého zmierenia uviedol, že napriek tomu, že Poľsko nebolo zodpovedné za výstavbu tohto vyhladzovacieho tábora, v súčasnosti je veľmi dôležité, aby sa kládol dôraz na výstavbu múzea a tak sa vzdal hold obetiam. “Ak sa priemyselné vyvražďovanie udialo raz, môže sa to opakovať kedykoľvek v budúcnosti,“ povedal Marek Bem, autor výstavy.

“Sobibor je pre Slovensko dôležitý tým, že v tábore bolo zavraždených najviac Židov zo Slovenska. Odhaduje sa približne 25.000 ľudí. Bohužiaľ, nemáme ani jedného preživšieho z tohto tábora. Je to dané aj charakterom miesta, pretože Sobibor vznikol čisto ako exterminačný tábor, čiže do Sobiboru išli transporty, Židia v nich boli odsúdení na smrť,“ povedal autor knihy Sobibor – neznáma história a zároveň zástupca riaditeľa SNM – Múzea židovskej kultúry Michal Vaněk.

“My sme vždy vedeli, že Židia zo Slovenska boli deportovaní do Lublinskej oblasti a tam zahynuli. Je to pár rokov, čo vieme, že ale konkrétne v Lublinskej oblasti to bol Sobibor. Pre mňa Sobibor je jedno z najstrašnejších miest, jednak pre spôsob vraždenia a jednak preto, že takéto množstvo slovenských Židov tam zahynulo,“ povedal pre TASR riaditeľ SNM – Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan, ktorý si s týmto táborom často spája i osud starých rodičov, ktorých nikdy nepoznal. Výstavu považuje za mimoriadne dôležitú o to viac, že je v Seredi, odkiaľ boli Židia deportovaní do koncentračných táborov na poľskom okupovanom území.

Iba niekoľko hodín po príchode vlakov boli ľudia z transportov zbavení všetkého majetku.

“Majetok bol roztriedený a išiel naspäť do ríše. Z týchto ľudí nezostal nažive nikto. Bolo niekoľko výnimiek, pretože aj tábor musel nejakým spôsobom fungovať,“ dodal Vaněk s dôrazom, že Sobibor je ešte veľmi dôležitý aj z toho pohľadu, že je to jedno z mála miest, kde sa v októbri 1943 vyše 600 väzňov vzbúrilo a povstalo. Následné prenasledovanie prežilo len 48 ľudí.

Sobibor bol čisto vyhladzovací tábor. Až 99,9 percenta Židov, ktorí vstúpili do tábora, okamžite poslali do plynových komôr. Smrtiaci proces v Sobibore trval 20-30 minút.