Môj profil 
Predplatné
Po príchode do bránky v neúspešnom stretnutí s Nemeckom (1:5) ju už neopustil. Július Hudáček si síce na turnaji zachytal do sýta, no okrem menej uspokojivých výsledkov ho na konci trápila aj iná vec. “Turnaj sme si vôbec neužili. Bol na nás veľký tlak zo strany médií a či chcete alebo nie, dostane sa to k vám. Momentálne nemáme takú kvalitu, aby sme hrali o medaily. Keď sme aj viedli a inkasovali gól, každý začal premýšľať nad tým, ako zápas neprehrať a nie ako ho vyhrať. Je to aj pre nás dobré poučenie do ďalších turnajov,” zhodnotil Hudáček. Hoci sa na MS odpichol triumfom 5:1 nad Francúzmi, dlho nedokázal nájsť optimálnu pohodu. “Každým ďalším zápasom som sa cítil lepšie. Inkasoval som síce veľa gólov a niektoré sa aj dali chytiť. Škoda, že sa to už skončilo.”
Po záverečnom víťazstve 3:2 po predĺžení nad USA mal zmiešané pocity. Zverenci Zdena Cígera ukázali v Petrohrade dvojtvárnu výkonnosť, ktorá ich napokon stála účasť vo štvrťfinále. Niekoľko úspešných výkonov síce vystriedali skraty, napriek tomu Hudáček neodíde z Ruska s najhoršími pocitmi. “Skôr zmiešanými. S favoritmi ako Fínsko a Kanada bolo veľmi ťažké hrať. Prvé dve povinné víťazstva sme uhrali, netuším len, čo sa stalo s Nemcami a Bielorusmi. Každý vie, že sa to zlomilo v tých dvoch zápasoch. Ibaže zlom nastal aj v našich hlavách,” uviedol.
Slovákom ušlo štvrťfinále tretí rok za sebou, v každom prípade zostali tesne pred jeho bránami na deviatom mieste. V ére samostatnosti za uplynulého šampionátového formátu boli časy, keď bola slovenská reprezentácia pravidelným účastníkom vyraďovacej fázy. Od helsinského striebra je však situácia iná. “Dá sa tam dostať. Mám veľa kamarátov Švédov, Fínov, Dánov, Lotyšov aj Nórov a pred turnajmi si vždy spolu píšeme. Oni si idú na majstrovstvá sveta zahrať za svoju krajinu, užiť si to a keď postúpia do štvrťfinále, sú veľmi radi. Neriešia to, že by sme mohli vypadnúť, čo sa o Slovensku povedať nedá,” podčiarkol 27-ročný brankár.
Svoje slová Hudáček demonštroval na spoločnej komunikácii s lotyšským kolegom Elvisom Merzlikinsom. “Boli na pokraji vypadnutia, no mali pred sebou dva zápasy. Vravel mi, že ak ich vyhrajú, môžu ísť do štvrťfinále. Berú to úplne inak ako my. Majú zo športu radosť. Vieme, že normálni ľudia sa v hráčoch vidia a vieme, že musíme zniesť určitý tlak. Ale nemáme takú generáciu hráčov ako boli Pálffy, Demitra a spol. Musíme sa tešiť z každého víťazstva, veď nikto z nás nechce prehrať, nech to ľudia pochopia. Mohol som byť šesť týždňov doma a užívať si voľno. Už som tu piaty rok, nemal som žiadny oddych, aj preto som bol rád, keď som počul hymnu na konci,” dodal Hudáček.
Najväčší problém je podľa brankára švédskeho Örebra v napredovaní mládežníckych kategórií. “Kvalitu stále máme, ale chýba nám dostatok mladých hráčov. Trošku si musíme sami v krajine dať reálnejšie ciele a zbytočne nerobiť tlak. Budem rád, ak budú mať teraz ľudia radosť z futbalu. Chlapcom tam budem držať palce,” uviedol Hudáček, ktorý sa po voľne vráti do Švédska v polovici júna.
.jpg)
.JPG)
