Môj profil 
Predplatné
Zápas mal veľa povedať o štvrťfinálových vyhliadkach Slovákov. V prípade trojbodového víťazstva by sa po prehre 1:5 s Nemeckom dostali späť do postupovej hry a odstavili tak Bielorusov, ktorí by ich už nemohli v tabuľke predbehnúť. Duel mali pritom skvele rozbehnutý, prezentovali sa aktívnou, dravou hrou a vďaka presilovkovým gólom Andreja Sekeru a Tomáša Jurča po 40 minútach viedli 2:0. Po zásahu Gotovca sa však ich hra rozsypala ako domček z karát. Bielorusi dostali krídla, “cígerovci” nedokázali brzdiť súperove výpady a výsledkom boli ďalšie tri inkasované góly v sieti Júliusa Hudáčeka.
“Ako môžeme z 2:0 prehrať zápas? Neviem si to vysvetliť. Sám na to hľadám odpoveď,” nevedel nájsť príčinu kolapsu Tomáš Jurčo. “Mám dojem, že zakaždým, keď vedieme a hráme dobre, sa zrazu začneme báť, ustupujeme a začneme dávať súperovi strašne veľa priestoru. Sami im to uľahčíme a dávame im možnosť vyrovnať. Akoby sme sa všetci báli o výsledok, hráme veľmi staticky, stojíme na mieste.”
Mužstvo opäť potvrdilo psychickú labilitu. Jeden inkasovaný gól mu nahlodal celú koncepciu a tri body razom prekĺzli pomedzi prsty. “Chlapci sa snažia, veľmi chcú vyhrať. Ale v jednej chvíli si začneme akoby uvedomovať, že sme blízko k víťazstvu, chalani sa začnú akoby báť a už to nejde. Zľakneme sa ešte viac. To sa nemôže stávať na takejto úrovni,” povedal autor druhého slovenského gólu. Striedačka pritom žila aj za nepriaznivého stavu, problém bol v hlavách. “Všetci sme do poslednej chvíle kričali, veľmi sme chceli vyrovnať a verili sme si. Hrali sme naplno. Ešte aj po góle na 2:4 sme sa snažili.” V kabíne pritom zazneli jasné pokyny, akým spôsobom za stavu 2:0 hrať. “V šatni si povieme jedno, ale prídeme na ľad a robíme druhé. Chceme pokračovať v nastolenej hre, lenže na ľade to vyzerá inak. Začneme robiť veci, ktoré by sme nemali… Mám v sebe toľko emócií, najradšej by som nadával,” priznal Jurčo.
Krídelníka Detroitu trafil v prvej tretine Ďukov hokejkou do tváre a spôsobil mu krvavú ranu na pere, ktorú mu musel lekár zašiť desiatimi stehmi. Do druhej časti tak vykorčuľoval na ľad s ochrannou mriežkou na prilbe. Súperovi sa Jurčo športovo pomstil, keď šikovným tečom – už svojím druhým gólovým na šampionáte – zvýšil na 2:0. “Košík mi prekážal v hre, dvakrát mi ho menili. Párkrát som stratil puk, lebo som ho periférne nevidel. Musel som si dať naspäť plexisklo, veľmi mi to vadilo,” prezradil.
Šance na postup sa tak Slovákom prudko znížili. Doterajších šesť bodov na štvrťfinále nemôže stačiť, takže ak sa chcú dostať do vyraďovačky, budú musieť poriadne zabodovať v dueloch so silnými súpermi – Kanadou, Fínskom a USA. “Už to bude iba ťažšie. Určite na nás vybehnú trochu viac ako Maďari čo Francúzi. Samozrejme, v každom zápase budeme hrať naplno, odovzdáme sto percent. Uvidíme, čo sa stane,” povedal Jurčo. Toho mrzia aj rôzni neprajníci, ktorí sa tešia z prehier slovenského tímu. “Keď tak sledujem ohlasy na naše výkony, mám dojem, že doma sú všetci ľudia veľmi radi, že nám to nejde. To nám určite nepridáva na pohode. Chlapci to už radšej na sociálnych médiách ani nečítajú – všetkých tých ‘superfanúšikov’, ktorí nás oslavovali po prvých dvoch zápasoch a po ďalších dvoch vyhlasovali, že sme najhorší na svete a robia si z nás srandu…”
