Môj profil 
Predplatné
Veľký Piatok, ktorý je zasvätený ukrižovaniu Ježiša, patrí k tzv. tichým sviatkom. V Nemecku i v ďalších krajinách kresťanskej Európy platia počas tichých sviatkov určité zákonné zákazy majúce za účel zamedziť šírenie hluku vo verejnosti napr. usporadúvaním hudobných podujatí, ako aj všetkých masových podujatí, spojených so silnou zvukovou kulisou. Tieto podujatie nie sú povolené.
Ale početní moslimovia v Nemecku si „vybrali“ práve Veľký Piatok za deň, kedy s veľkou pompou a hlučnou hudbou a sprievodom aut tiahnucich mestom a divoko vytrubujúcich oslavujú ( sú to najmä turecké veľkoklany – to znamená niekoľko stoviek ľudí pro klan) sviatok obriezky.
Hluk, ktorý sa pritom šíri, je doslova neznesiteľný a drása nielen uši, ale aj vnútorne poburuje, lebo každému normálnemu kresťanovi je jasné, že za tým je priam diabolský úmyseľ vyznievajúci nasledovne:
„My sme tu páni, my sme tu doma a môžeme si robiť, čo len chceme. Vy ste len prekliati neverci a ste odsúdeni len do pekla a vaše sviatky, sú sviatky pohanské , lebo neveríte na Alaha.“
Všetko to je podporované aj tureckými mešitami v Nemecku. Tam imámovia neprikazujú svojim veriacim, aby rešpektovali v plnej úcte kresťanské sviatky. Naopak, veľká časť imámov podporuje a vyzýva moslimov, aby sa všade presadzovali a provokovali všade. Turci majú machizmus a „veľkoturectvo“ takpovediac v génoch a krvi.
V Koráne pritom vôbec nie je akt obriezky vyslovene zmienený a už vonkoncom nie ako predpísaný religiózny kult. Obbriezka je považovaná len za súčasť sunny, ktorá sa chápe ako dávna tradícia.
A takisto nie je v islame stanovený čas, resp. vek dieťaťa, kedy sa má konať.
V miliónovom Kolíne, kde je obrovský počet mešít a kde turecki moslimovia sa správajú extrémne „bojove“ a nebezpečne provokačne, si tureckí usporiadatelia obriezkových slávností chceli dokonca súdne vymôcť povolenie na ich konanie práve na Veľký Piatok. Pritom majú k dispozícii takmer všetky dni roka. Takže ide jednoznačne len o deštruktívnu a nenávistnú provokáciu kresťanov.
Ich právnici však nemali úspech a súd (Vervalatungsgericht) mesta Kolín ich žiadosť zamietol.
„Milí“ kolínskí moslimovia – „spoluobčania“ kresťanských Nemcov – sa však proti rozsudku odvolali a podali žalobu pred vyššiu inštanciu.
Stroskotali aj tam a pred vyšším súdom (Oberverwaltungsgericht mesta Münster) sa im nedostalo ich „spravodlivosti“.
Jeho rozsudok je zadokumentovaný ako súdny údaj: AZ: 4 A 218/16
Dodám už len to, že Kolín nie je jediné nemecké mesto, kde sa moslimovia v podobných prípadoch súdili a súdia o svoje „právo“, proti ktorému sú právoplatné práva kresťanov v ich krajinách ničím, čo by rešpektovali.
Tak je to uložené v ich moslimských hlavách a odtiaľ to nedostane preč nikto nikdy!!!
