K spoplatňovaniu povinnej výchovno-vzdelávacej činnosti nemá dochádzať, uvádza ministerstvo

V poslednom období zaznamenal rezort viacero podnetov a otázok týkajúcich sa spolupráce škôl s externými subjektmi a financovania aktivít realizovaných počas povinného výchovno-vzdelávacieho procesu. Cieľom usmernenia je preto poskytnúť školám jednotný výklad právnych predpisov a predísť rozdielnej praxi. Z rezortu objasnili, že v minulosti sa objavili otázky a pochybnosti, či niektoré spoplatnené aktivity prezentované ako súčasť vyučovania alebo školou zabezpečovaného vzdelávania sú v súlade s princípom bezplatnosti vzdelávania.

Usmernenie podľa ministerstva vychádza z princípu bezplatnosti vzdelávania v štátnych školách podľa Ústavy SR a školského zákona. „Ak je aktivita súčasťou školského vzdelávacieho programu alebo sa realizuje v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti školy, nesmie byť podmienená platbou zo strany rodičov. Škola ani externý subjekt nemôžu vyžadovať úhradu za takéto aktivity,“ zdôraznili z ministerstva školstva.

Rezort poznamenal, že usmernenie nezaviedlo nové pravidlá. „Iba vysvetľuje aplikáciu už platných právnych predpisov. Rozhodujúcim kritériom pritom nie je názov programu (CLIL, bilingválne prvky), ale skutočnosť, či ide o vzdelávanie poskytované školou v rámci povinného výchovno-vzdelávacieho procesu. Usmernenie ministerstva zdôrazňuje princíp bezplatnosti povinnej výchovno-vzdelávacej činnosti,“ uviedli z rezortu školstva.

Ak je aktivita súčasťou výchovno-vzdelávacej činnosti podľa školského vzdelávacieho programu alebo sa realizuje počas povinného vyučovania, škola nemôže podmieňovať účasť žiaka finančnou úhradou a prípadné náklady musí zabezpečiť z iných zdrojov, napríklad z rozpočtu školy, zriaďovateľa, grantov alebo projektov.

Organizácia záujmového vzdelávania je v kompetencii školy alebo príslušného školského zariadenia a spravidla sa realizuje mimo povinného vyučovania tak, aby nenarúšala výchovno-vzdelávací proces. Školy môžu využívať svoje priestory na realizáciu záujmového vzdelávania a ďalších aktivít v súlade s platnými právnymi predpismi a internými pravidlami školy. To sa vzťahuje aj na činnosť školských klubov detí, centier voľného času alebo ďalších záujmových útvarov.

Ministerstvo školstva nevydalo usmernenie, ktorým by sa zakázala realizácia krúžkov v materských alebo základných školách do 16.00 h alebo počas pobytu detí a žiakov v škole. Ak jednotlivé školy prijali vlastné organizačné opatrenia, ide o rozhodnutia na úrovni konkrétnej školy alebo zriaďovateľa.

Drucker: Deti sa nevedia brániť proti algoritmom technologických gigantov. Podľa Druckera je radikalizácia mladých celoeurópsky problém

Deti sa nedokážu chrániť proti algoritmom technologických gigantov. Ide pritom o problém v celej Európe, nielen na Slovensku. Upozornil na to minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) na rokovaní ministrov školstva EÚ v Dubline. Drucker otvoril otázky radikalizácie detí a mladých, násilia v školách, a tiež nebezpečnom vplyve digitálneho prostredia. Takéto hrozby podľa jeho slov nepoznajú hranice, a preto si vyžadujú spoločné riešenia na európskej úrovni. Slovenská iniciatíva si získala podporu Poľska, Francúzska či ďalších partnerov. Ako informovalo ministerstvo školstva, Slovensko k tejto téme pripraví aj vyhlásenie, ktoré predloží na zasadnutí Rady EÚ pre vzdelávanie, ktoré sa uskutoční v novembri.

Drucker zdôraznil, že sa nikto nemôže tváriť, že ide o izolované incidenty. „Útoky a hrozby násilia na Slovensku, v Poľsku, vo Francúzsku či v Taliansku ukazujú, že čelíme celoeurópskemu problému. Radikalizácia detí sa neodohráva iba niekde na okraji internetu. Nenávistný a extrémistický obsah sa k nim dostáva aj prostredníctvom bežných sociálnych sietí. Ak chceme chrániť naše deti a učiteľov, musíme konať spoločne,“ zdôraznil minister školstva. Pripomenul, že SR na rastúce riziká reaguje konkrétnymi legislatívnymi opatreniami.

Vláda schválila návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Súčasťou zákona je pritom aj zákaz vytvárania a používania účtov na sociálnych sieťach pre deti mladšie ako 16 rokov a prísnejšie overovanie veku či väčšia zodpovednosť platforiem. Návrh zároveň vytvára aj systém prevencie, včasného rozpoznania rizík a koordinovanej odbornej pomoci.

„Nie je férové postaviť dieťa proti algoritmom technologických gigantov a očakávať, že sa dokáže samo ochrániť. A nie je správne prenášať celú zodpovednosť na rodičov,“ upozornil Drucker s tým, že tu musí nastaviť pravidlá štát. „Slovensko už konkrétne riešenie predložilo a chceme, aby sme v Európe postupovali koordinovane,“ doplnil Drucker.

Iniciatíva si už podľa ministra získala podporu Poľska, Francúzska a ďalších krajín EÚ. Drucker súčasne vyzval Európsku komisiu, aby postupovala rozhodnejšie a volá po posilnení európskej spolupráci. Súčasne zdôraznil, že krajiny musia mať priestor na prijímanie vlastných opatrení na ochranu detí vrátane regulácie online prostredia. Slovensko tak na zasadnutí Rady EÚ pre vzdelávanie predloží k tejto problematike vyhlásenie a bude hľadať podporu aj u ďalších členov EÚ. Okrem regulácie sociálnych sietí je podľa ministra dôležitá aj včasná identifikácia rizikového správania, podpora duševného zdravia či kritického myslenia a tiež spolupráca škôl, odborníkov a rodín. Riziko treba podľa neho zachytiť skôr, než nenávisť prerastie do násilia a udeje sa tragédia.