Eutanázia namiesto liečby? V Kanade sa rozhorel spor o duševne chorých

Lekárka označila zákaz eutanázie za zbabelosť

Po oznámení ministra spravodlivosti Seana Frasera, že vláda Marka Carneyho plánuje zakázať eutanáziu pre ľudí, ktorí trpia výlučne duševným ochorením, sa ozvali jej zástancovia. Medzi nimi aj Jean Marmoreo, lekárka zapojená do vykonávania asistovaného umierania. V denníku Globe and Mail zverejnila komentár s názvom „Odmietnutie MAID pri duševných poruchách bude mať strašnú cenu“.

Marmoreo tvrdí, že za viac než desať rokov pôsobenia pri pacientoch na konci života videla utrpenie, ktoré si podľa nej mnohí politici nedokážu predstaviť. Rozhodnutie nerozšíriť možnosť asistovaného umierania na ľudí s duševnými ochoreniami označila za „politicky motivovanú zbabelosť“.

Kritici jej postoja však upozorňujú na zásadný rozdiel medzi poskytovaním pomoci ľuďom v psychickej kríze a umožnením ukončenia ich života. Podľa nich by štát mal predovšetkým zabezpečiť dostupnú liečbu a prevenciu samovrážd.

Duševné ochorenia sú rozšírené, pomoc však nie je vždy dostupná

Približne každý piaty Kanaďan zápasí s problémami alebo ochorením duševného zdravia. U ľudí mladších ako 40 rokov sa podľa textu tieto ťažkosti týkajú približne polovice populácie. Dostupnosť starostlivosti pritom zostáva problémom a Kanadská asociácia pre duševné zdravie upozorňuje na finančný deficit presahujúci miliardu dolárov.

Marmoreo tvrdí, že ľudia s duševnými ochoreniami by nemali byť z možnosti asistovaného umierania vylúčení. Odmieta argument, že ich stav nemožno posudzovať rovnako ako telesné ochorenia, napríklad rakovinu.

Práve tento prístup však vyvoláva obavy medzi odborníkmi, ktorí upozorňujú na náročnosť posudzovania prognózy pri psychiatrických diagnózach. Pred nedávnym osobitným spoločným výborom pre lekársku pomoc pri umieraní vystúpili odborníci na duševné zdravie, ktorí spochybňovali, či možno pri týchto ochoreniach spoľahlivo určiť, že liečba už nemá nádej na úspech.

Dvaja psychiatri z Torontskej univerzity, z ktorých jeden sa podieľal na posudzovaní pacientov žiadajúcich o eutanáziu, navyše v komentári pre New York Times upozornili, že Kanada podľa nich zašla priďaleko a že asistované umieranie bolo schválené aj ľuďom, ktorí by ho podľa ich názoru dostať nemali.

Sú utrpenie pri depresii a rakovine porovnateľné?

Marmoreo vo svojom komentári uviedla, že pacientom s depresiou odolnou voči liečbe alebo komplexnou posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) štát v podstate odkazuje, že ich utrpenie je menej závažné než utrpenie človeka s rakovinou. Podľa nej je takýto prístup nespravodlivý, pretože psychické utrpenie môže byť rovnako neznesiteľné ako telesná bolesť.

Zároveň však pripustila, že psychiatri nedokážu vždy s istotou predpovedať, či bude ochorenie v budúcnosti liečiteľné. Nové možnosti liečby sa môžu objaviť aj pri pacientoch, ktorých depresia nereaguje na súčasné postupy.

Autorka komentára tento argument odmieta. Odvoláva sa na psychiatra Johna Mahera, ktorý sa venuje aj prípadom považovaným za beznádejné, a tvrdí, že pri duševných ochoreniach môžu existovať ďalšie možnosti liečby. Podľa kritikov preto nie je správne stavať pacientov s duševnými poruchami do rovnakej situácie ako ľudí v konečnom štádiu nevyliečiteľného telesného ochorenia.

Spor sa tak netýka iba intenzity utrpenia, ale aj otázky, či možno pri duševných ochoreniach spoľahlivo určiť jeho nezvratnosť a či má byť asistované umieranie považované za prijateľnú možnosť v situácii, keď ešte môžu existovať ďalšie spôsoby pomoci.

Otázniky nad súhlasom a rozhodovaním v psychickej kríze

Marmoreo obhajuje rozšírenie asistovaného umierania aj argumentom telesnej autonómie a práva človeka rozhodovať o vlastnom živote. Kritici však upozorňujú, že pri duševných ochoreniach môže byť posudzovanie slobodného a stabilného rozhodnutia mimoriadne komplikované.

Milióny ľudí majú skúsenosť s blízkymi, ktorí prešli obdobím samovražedných myšlienok, no neskôr sa ich stav zlepšil. Ďalší ľudia, ktorí v minulosti prežívali neznesiteľné psychické utrpenie, sú dnes vďační, že zostali nažive.

Autorka komentára zároveň kritizuje argument, podľa ktorého by zákaz asistovaného umierania mohol viesť k tomu, že niektorí pacienti si vezmú život sami. Takéto uvažovanie podľa nej prehliada ľudí, ktorí samovražedné myšlienky alebo pokusy prežili a neskôr sa zotavili.

Podľa údajov citovaných v článku sa v Kanade v roku 2024 odhadovalo približne 100 000 pokusov o samovraždu. V tom istom roku bolo zaznamenaných 4 394 samovrážd, bez započítania prípadov asistovaného umierania.

Kritici rozšírenia eutanázie varujú, že ak sa samovražedné myšlienky stanú dôvodom na schválenie štátom financovaného ukončenia života, môže to zmeniť spôsob, akým spoločnosť pristupuje k ľuďom v psychickej kríze. Mnohí ľudia podľa nich od samovraždy odradí strach, nádej na zlepšenie alebo vzťah k blízkym. Dostupnosť asistovaného umierania by podľa odporcov mohla túto hranicu oslabiť.

Spor o eutanáziu rozdeľuje Kanadu

Autorka komentára vyjadruje zásadný nesúhlas s postojom Jean Marmoreo. Tvrdí, že rozšírenie asistovaného umierania na ľudí s duševnými ochoreniami môže ohroziť práve tých, ktorí potrebujú predovšetkým podporu, liečbu a čas na zotavenie.

Marmoreo sa vo svojom komentári odvoláva na skúsenosti z viac než desaťročnej praxe pri asistovanom umieraní. Jej kritici však zdôrazňujú, že skúsenosť s umieraním pacientov sama osebe nerieši otázku, či možno pri duševných ochoreniach bezpečne a spoľahlivo posúdiť nezvratnosť stavu.

Debata tak zostáva otvorená: na jednej strane stojí argument osobnej autonómie a uznania závažnosti psychického utrpenia, na druhej obavy z omylov pri posudzovaní pacientov a z toho, že ľudia v kríze môžu prísť o možnosť dostať pomoc a neskôr svoj život vnímať inak.

Prečítajte si tiež

• Holandsko eviduje prvý prípad ukončenia života dieťaťa mladšieho ako 12 rokov