Moskva a Washington riešia Sýriu prostredníctvom tajných rokovaní

Moskva/Washington 8. júna 2017 (HSP/Foto:TASR/Alexei Druzhinin/Sputnik, Kremlin/AP)

Ruský vojenský expert Anton Mardasov na portáli svpressa publikoval zaujímavé informácie o dianí v Sýrii. Podľa jeho slov americkí a ruskí politickí predstavitelia v tichosti zaktivizovali kontakty v posledných týždňoch, cieľom ktorých je dosiahnuť dohodu o vytvorení bezpečnej zóny na juhu Sýrie. Jedna zo schôdzok sa konala v Jordánsku na konci mája, za americkú stranu sa zúčastnil americký zvláštny vyslanec pre Sýriu Michael Ratna a zvláštny zástupca amerického prezidenta v boji proti ISIS Brett McGurk

Podľa informácii americkej korešpodentky Laury Rozen Rusko, Irán a Turecko uskutočnili rokovania o vytvorení štyroch zón, ktoré majú slúžiť k deeskalácii napätia medzi silami Bašára Asada a ozbrojencami sýrskej opozície. Tieto rokovania sa uskutočnili ešte na začiatku mája, momentálne sa snaží americká Trumpova administratíva dosiahnuť, aby sa vážne vnímala aj úloha USA. Američania sa obávajú, aby prípadná dohoda o budúcich osudoch Sýrie neovplyvnila stabilitu amerických najbližších spojencov na Blízkom východe – Jordánska a Izraela. Izrael vykazuje značnú nervozitu z toho, že by sa posilnila iránska prítomnosť na území Sýrie.

Laura Rozen na stránkach portálu Almonitor tvrdí, že Američania a Rusi tajne rokujú o dianí v Sýrii a “nejde o prvé rozhovory”. Republikánsky senátor Bob Corker uviedol, že americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson požiadal americký Kongres, aby dočasne odložil prijatie nových protiruských sankcií, pretože momentálne USA a Rusko “hľadajú spoločné riešenie v otázke Sýrie”.

Vyslanec Českej republiky v USA Hynek Kmoníček uviedol, že posledné rozhovory USA a Ruska sa zaoberali vývojom na juhu Sýrie. Česko zastupuje USA v diplomatickej misii v Sýrskej republike. Tajné rozhovory Ruska a USA predstavujú strategicky veľmi zaujímavé dianie, administrácia Bieleho domu pritom odmieta odpovedať na otázky ohľadne svojích kontaktov s Ruskom, no ruský prezident Vladimír Putin priamo potvrdil existenciu utajených rozhovorov s americkou stranou ohľadne Sýrie aj v nedávnom interview francúzskemu Le Figaro.

Ruský prezident uviedol, že Rusko uvažuje nad tým, ako zabezpečiť záujmy všetkých krajín regiónu na juhu Sýrie (konkrétne ide o záujmy Sýrie, Jordánska, Izraela, Iránu, USA a európskych partnerov. Podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina však musí mať dialóg konštruktívny charakter a nemá sa niesť v znamení požiadaviek a hrozieb, je potrebné nájsť praktické riešenia.

Dňa 19. 5. 2017 predstaviteľ Výboru náčelníkov štábov Ozbrojených síl USA, generál Josepf Dunford po útoku amerického letectva na proiránske milície v oblasti sýrskeho al Tanfa uviedol, že Washington informoval Moskvu o novom návrhu dekonfliktácie v oblasti Deir es Zor. Potrebné je všimnúť si skutočnosť, že neoficiálne konzultácie medzi Ruskom a USA sa začali ešte skôr ako v máji 2017.

Na začiatku apríla Washington Post oznámili, že na Seychelských ostrovoch sa pri sprostredkovaní Spojených arabských emirátov uskutočnili rokovamia medzi Kremľom a Erikom Princom z vojenskej organizácie Blackwater. Samozrejme ide o nezmysel z dielne Washington Post, oficiálny Kremeľ by nikdy s Blackwaterom nerokoval. Uskutočnili sa však rokovania medzi novou administráciou Bieleho domu a Kremľa. Momentálne sa všetka pozornosť v sýrskom konflikte upriamuje na juh Sýrie na oblasť sýrsko-jordánskej hranice (uvažuje sa o vytvorení šiítskeho a sunnitského štátu a preformátovaní politickej mapy Blízkeho východu).

Podľa slov ruského odborníka Sergeja Balmasova z Inštitútu Blízkeho východu a Ruskej rady pre zahraničné otázky sa začiatkom apríla začali v informačnom priestore aktívne objavovať informácie o možnom “jordánskom koridore”, vojenských operáciach USA, Veľkej Británie, Jordánska. Informácie potvrdil aj sýrsky minister zahraničných vecí Walid Muallem a sýrsky prezident Bašár Asad.

Udalosti v južnej Sýrii samozrejme úplne logicky priviedli k rokovaniam medzi Ruskom a USA, obe strany sa snažia nájsť konsenzus, ako však dosiahnuť konsenzus keď sa v oblasti krížia záujmy nielen Ruska a USA, ale aj Sýrie, Iránu, Jordánska a Izraela.

Aktívne sa správa najmä Irán, ktorý sa snaží posilniť svoje pozície a získať prepojenie medzi Sýriou, Irakom a Iránom, pričom mostom majú byť šiítske milície a vytvorenie šiítskeho koridoru. Toto riešenie vyvolalo napätú reakciu všetkých regionálnych aktérov, situácia môže skomplikovať aj vzťahy medzi Ruskom a Iránom, pretože Rusko si neželá výraznú aktivizáciu šiítskych skupín v sýrsko-irackom pohraničí a na juhu Sýrie a nechce, aby taktovku prebrali Iránci (Američania už 2x zaútočili na proiránske jednotky, ktoré operujú v oblasti al Tanf)

Podľa slov Kirila Semjonova, riaditeľa Centra islámskych štúdii nehľadiac na skutočnosť, že niektoré incidenty v oblasti sýrsko-jordánskej hranice medzi iránskymi proxy silami a sýrskou opozíciou, podporovanou Američanmi, dialóg medzi dôležitými hráčmi v Sýrii pozitívne ovplyvňuje celkovú situáciu v oblasti.

Na juhu Sýrie sa stáva podľa Semjonova situácia stabilnejšou, vládne sýrske sily utlmili svoje aktivity v provincii Suvejda (pri izraelských hraniciach) a v oblasti al Tanf (sýrsko-jordánska hranica). Vládne oddiely posilnili svoje pozície vo východnom Kalamune a úspešne postupovali v oblasti Aleppa, Palmýry či smerom na Deir ez Zor.

Američania v oblasti al Tanfa majú pod kontrolou nielen utečenecký tábor s približne 75000 utečencami, ale v oblasti sa nachádza aj výcvikové stredisko, v ktorom sa formujú z utečencov jednotky proamerických síl. Zóna v al Tanf nebola potvrdená na rokovaniach v Astane, podľa Semjonova ide teda logicky o nové riešenie, dosiahnuté počas tajných rusko-amerických rozhovorov.

V uvedenej oblasti nepôsobia jednotky ISIS, ide o predstaviteľov protiasadovskej sunnitskej opozície, ktorých sformovali USA a Veľká Británia, pričom tieto zoskupenia majú za úlohu takisto bojovať proti ISIS. Tieto sýrske zoskupenia sa zúčastnili aj rokovaní v Astane s predstaviteľmi legitímnej sýrskej vlády a ich vzťahy sú momentálne korigované, čo však nevyhovuje Iránu a takisto to nevyhovuje ani Turecku.

Vyzerá to ale tak, že Turecko a Irán stratia svoje pozície garanta riešenia vnútorného sýrskeho problému a oslabí sa ich postavenie, sformované v Astane. Podľa niektorých analytikov Irán sa však nemieni stiahnuť, pretože vidí problémy USA a jeho zástupnej armády Kurdov či Arabov. Iránska proxy armáda tvorená najmä irackými šiítskymi milíciami Hashd al Shaab môže mať vysoké ambície, hoci jeden z významných vojenských veliteľov Hashd al Shaab, Abú Mahdí al-Muhandis tvrdí, že informácie zverejnené izraelským portálom debkafile, ktoré hovoria o vtrhnutí 30 000 šiítskych bojovníkov z Iraku do Sýrie sú len “izraelskou kačicou”. Abú Mahdí al Muhandis tvrdí, že postup irackých milícii sa zastaví na iracko-sýrskej hranici a šiítske milície odovzdajú oslobodené územie od ISIS do rúk irackej armády.

Ruský vojenský expert Anton Mardasov si takisto nemyslí, že by milície Hashd al Shaab riskantne prenikli na sýrske územie. Šiítsky poľný veliteľ Abú Mahdí al- Muhandis má reálne postoje a šiítske milície sa sústredia len na to, aby oslabili vplyv proamerickej “Sýrskej slobodnej armády a Kurdov. Ak získajú šiíti kontrolu nad sýrsko-irackou hranicou, posilní sa postavenie sýrskych vládnych vojsk a oslabí sa pôsobenie i manévrovací priestor proamerických proxy síl, ktoré sa už môžu spoliehať len na koridor z Jordánska. Takéto riešenie však nevyhovuje USA, takže Američania sa budú podľa Mardasova aj naďalej snažiť spomaľovať iránske aktivity v oblasti. Ak Irán bude pokračovať v nastúpenom trende, bude to znamenať vyostrenie situácie v regióne a privedie to k eskalácii napätia.

Anton Mardasov