Podujatie zorganizovali Caritas Ukrajina (gréckokatolícka cirkev) a Caritas-Spes Ukrajina (rímskokatolícka cirkev) spolu s partnermi z Caritas Internationalis a Caritas Europa pri príležitosti Národného dňa modlitby, ktorý sa slávi na výročie začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022.

Medzi prítomnými boli apoštolský nuncius na Ukrajine arcibiskup Visvaldas Kulbokas, prezident Caritas-Spes Ukrajina Mons. Oleksandr Yazlovetskyi, výkonný riaditeľ Caritas-Spes Ukrajina otec Vyacheslav Hrynevych a riaditeľ pre sieť a identitu Caritas Ukrajina otec Andriy Nahirniak. Zúčastnili sa aj zástupcovia medzinárodných partnerov, ako aj delegáti Caritas Internationalis a Caritas Europa – osobne i online – čím vydali svedectvo o sieti charity, ktorá naďalej vytrvalo podporuje obyvateľstvo zasiahnuté konfliktom modlitbou i konkrétnou pomocou.

„Skutočná“ Caritas

Na začiatku modlitby sa prostredníctvom videoposolstva prihovoril generálny sekretár Caritas Internationalis Alistair Dutton. Vyjadril hlbokú vďačnosť všetkým, ktorí v štruktúrach Caritas na Ukrajine neúnavne a verne slúžia ľuďom počas týchto štyroch veľmi ťažkých rokov. „Som presvedčený, že mnohí z nás si pamätajú, kde sme boli, keď sme sa dozvedeli, že Rusko opäť napadlo Ukrajinu. Vojna znovu vypukla na východných hraniciach Európy a naši ukrajinskí priatelia, naši bratia a sestry, prežili veľké utrpenie,“ povedal. „S hlbokou bolesťou si pripomíname štyri roky vojny na Ukrajine. Nik z nás nedokáže plne vyjadriť hĺbku tohto utrpenia, ale môžeme prejaviť svoju blízkosť a túžbu zostať pri vás v solidarite.“ Zdôraznil odvahu a ducha ukrajinského národa a poukázal na to, že Caritas predstavuje konkrétnu odpoveď na potreby vyvolané vojnou. „Vy ste skutočná Caritas,“ povedal, „a ste skutočne dobrou správou pre chudobných a pre tých, ktorí najviac trpia tým, čo sa deje vo vašej krajine.“

Aktívna láska a modlitba

Generálna sekretárka Caritas Europa Maria Nyman vo videoposolstve uistila ukrajinských partnerov o svojej blízkosti i o podpore celej európskej siete. „Dnes si spomíname na všetkých, ktorí prišli o život, o domovy a o svojich blízkych. Modlíme sa za zranených na tele i na duchu. Modlíme sa za rozdelené rodiny a za všetkých, ktorí v týchto ťažkých chvíľach túžia po mieri. Sprevádzame vás modlitbou a stojíme pri vás s neochvejným odhodlaním podporovať pracovníkov a dobrovoľníkov Caritas na Ukrajine.“

Apoštolský nuncius na Ukrajine arcibiskup Visvaldas Kulbokas zdôraznil, že Caritas Ukrajina a Caritas-Spes patria medzi najaktívnejšie humanitárne organizácie v krajine. Pripomenul, že modlitbové stretnutie spája dva rozmery: aktívnu lásku a modlitbu. „Je veľmi dôležité mať deň, ktorý nás všetkých spája v modlitbe,“ povedal a vyzval prítomných, aby sa modlili za ľudí, ktorí žijú na okupovaných územiach, za väzňov, za lekárov pracujúcich v mimoriadne ťažkých podmienkach, za zranených i za tých, ktorí v tejto vojne zahynuli.

Toto nie je normálne

Po spoločnej modlitbe vystúpil viceprezident Caritas Ukrajina Hryhoriy Seleshchuk, ktorý hovoril o svojom synovi, ktorý nedávno oslávil 14 rokov. „Zrazu som si uvedomil, že si nepamätá život v našej krajine v mieri. Toto nie je normálne. Aspoň tu v Kyjeve má možnosť chodiť do školy, na rozdiel od pol milióna detí v iných regiónoch Ukrajiny, ktoré túto možnosť nemajú.“ „Keď starší človek žijúci osamote zomrie vo svojom byte v 21. storočí, ani to nemožno považovať za normálne,“ dodal. „Nie je normálne ani to, že viac ako milión ľudí v Kyjeve zostalo bez kúrenia a desaťtisíce ľudí v Charkove, Dnipre, Odese a mnohých ďalších mestách v takýchto podmienkach žijú dodnes.“ Vyjadril nádej, že po štyroch rokoch sa vojna môže skončiť, a uzavrel: „Prajem nám všetkým – a prosím o to aj Boha – vytrvalosť potrebnú na pokračovanie v službe tvárou v tvár obrovským potrebám Ukrajiny. Hovoríme o ďalších 11 miliónoch ľudí, ktorí dnes stále žijú v núdzi.“

Príbehy ukryté v očiach

Výkonný riaditeľ Caritas-Spes Ukrajina otec Vyacheslav Hrynevych sa tiež podelil o skúsenosti z posledných štyroch rokov konfliktu. „Pamätám si množstvo očí, ktoré som stretol. Očí, ktoré sa na vás pozerajú, ale už nevidia svet; pohľadov, ktorým by ste chceli vrátiť život, no nedokážete to, lebo sa cítite bezmocní. Sú to oči dieťaťa narodeného v metre v Charkove, ktoré sa pozerá a ešte nerozumie, ale možno už niečo tuší.“ „Sú to oči starej mamy, ktorá sa ocitla na hranici, vytrhnutá zo svojej zeme a už nevie, ku ktorému horizontu upriamiť svoj pohľad. Sú to mnohé oči, ktorým sme sa snažili vrátiť nádej. Unavené oči, ktoré majú právo plakať; oči, ktoré sa usmievajú, vyjadrujú vďačnosť, objímajú. No sú to aj – tajomným a skutočným spôsobom – oči Pána. Oči, ktoré skutočne budujú nádej, ktorú dnes tak veľmi potrebujeme. Chcem si v modlitbe spomenúť a poďakovať všetkým, ktorí nesklápajú zrak, ale dvíhajú ho nahor, vedomí si toho, že práve tam je naša sila: Pán všetko vidí a podopiera nás svojou pevnou rukou.“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.