Mladí vodiči patria podľa policajných štatistík medzi najrizikovejšie skupiny na cestách, vidia to tak aj poisťovne

Pri pohľade na to, kto v rodine sedí za volantom, sú rozdiely medzi mužmi a ženami výrazné. Muži šoférujú v 78 % viacčlenných domácností s autom, zatiaľ čo ženy približne v polovici z nich, konkrétne v 49 %. V Česku sú ženy za volantom o niečo aktívnejšie, keď ich podiel dosahuje 55 %. Zaujímavé je, že rozdiel nie je iba v samotnom šoférovaní, ale aj v tom, ako ženy svoju úlohu za volantom vnímajú. Len 22 % slovenských žien si myslí, že šoféruje lepšie ako ich partner, hoci podľa prieskumu za volantom sedia minimálne rovnako často. Tradičné rozdelenie rolí je pritom najsilnejšie v starších domácnostiach, označovaných ako „empty nesters“, kde sa za volant najčastejšie posadí výhradne muž.

Rodinné auto pritom nezostáva iba v rukách rodičov. V približne každej šiestej domácnosti s autom, teda v 18 % prípadov, ho občas šoféruje aj plnoleté dieťa. Ak už rodina dospelému potomkovi kľúče požičia, pravidlá bývajú pomerne voľné. Až 81 % slovenských domácností mu umožňuje jazdiť kedykoľvek a kamkoľvek, nielen po známych trasách alebo v nevyhnutných prípadoch. „Mladí vodiči patria podľa policajných štatistík dlhodobo medzi najrizikovejšie skupiny na cestách a z pohľadu frekvencie škôd ich medzi najrizikovejších klientov zaraďujú aj poisťovne. Ak rodina pravidelne požičiava auto svojmu dospelému dieťaťu, mala by sa uistiť, že jej autopoistenie počíta aj s takouto situáciou,“ upozornila Urválková.

Podľa nej môžu finančné dôsledky nehody zmierniť vyššie limity krytia v PZP, rozšírené asistenčné služby či kvalitné havarijné poistenie. Pri rodinnom aute je totiž dôležité počítať s tým, že za jeho volantom sa môžu pravidelne striedať viacerí členovia domácnosti. Riziko pritom nie je zanedbateľné. Podľa údajov Policajného zboru SR sa v roku 2025 na slovenských cestách evidovalo 11 634 dopravných nehôd, pri ktorých zomrelo 227 ľudí. Ani skúsený a opatrný vodič pritom nemá úplnú kontrolu nad správaním ostatných účastníkov premávky, počasím či technickým stavom vozidla.

Základom ochrany vodiča je preto povinné zmluvné poistenie, ktoré kryje škody spôsobené prevádzkou vozidla iným účastníkom cestnej premávky. Pri vážnejších nehodách pritom môže ísť o desaťtisíce až státisíce eur. PZP však nechráni samotné vozidlo vodiča. Na to slúži havarijné poistenie, ktoré môže pokrývať napríklad škody po nehode, živelnej udalosti, vandalizme alebo krádeži.

Pri novších či drahších autách môže význam zohrávať aj pripoistenie GAP. To pri totálnej škode alebo odcudzení vozidla pomáha preklenúť rozdiel medzi jeho aktuálnou hodnotou a pôvodnou obstarávacou cenou. Pre rodiny tak otázka autopoistenia nie je iba formalitou, ale aj spôsobom, ako obmedziť finančný dopad udalostí, ktoré môžu vzniknúť pri každodennom používaní auta.