Môj profil 
Predplatné
“My potrebujeme vybrať riešenie, ktoré umožní čo najlepšie napojenie na existujúcu cestnú sieť,” reagoval minister v súvislosti s viacerými variantmi trasovania úseku. Uistil, že o jednotlivých možnostiach úseku, ktorý bude súčasťou obchvatu hlavného mesta, chce ešte viesť odbornú debatu. Reagoval tak i na sťažnosť obyvateľov Marianky, Záhorskej Bystrice, ďalších dotknutých obcí i aktivistov z občianskeho združenia (OZ) Malé Karpaty. Tí vyčítajú, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR do povinnej časti hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie nezahrnulo verejnosťou a dotknutými obcami požadované alternatívne varianty trás tunela pod Karpatmi z Lamača do Rače a pod Pezinskú Babu. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) dnes uviedol, že proces je len na začiatku a envirorezort zohľadňuje pripomienky. „Myslím, že budeme posudzovať všetky varianty,“ uviedol šéf envirorezortu.
MŽP do rozsahu hodnotenia pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie určilo tri varianty trasovania. Variant 1 predpokladá celkovú dĺžku úseku 12.417 metrov, tunel Karpaty má mať dĺžku 10.980 metrov. Tunel sa bude začínať pod východnými svahmi Vajnorskej hory a vyúsťovať bude severozápadne od obce Marianka. Od tohto miesta po už vybudovaný úsek medzi diaľničnými križovatkami Stupava a Záhorská Bystrica bude približne jeden kilometer diaľnice viesť po násype.
Vo variante 2 bude celková dĺžka tunela 10.500 metrov, západný portál bude umiestnený pri západnom okraji obytnej zástavby obce Marianka. Aj v tomto prípade sa ráta s tým, že posledný kilometer úseku, končiaci mimoúrovňovou križovatkou Záhorská Bystrica, má viesť po násype, vo výške maximálne šesť metrov. Celková dĺžka tohto variantu je 12.372 metrov.
Variant 3 ráta s predĺžením vyústenia tunela za Mariankou s podúrovňovým križovaním Bratislavskej cesty I/2.
Aktivisti z OZ Malé Karpaty poukazujú na malú vzdialenosť diaľničného úseku od obce Marianka a na to, že projekt bude mať nielen počas prevádzky, ale aj počas stavby výrazný negatívny dopad na obyvateľov v okolí. Dušan Statelov z OZ takisto upozornil, že v celom projekte je viacero nevyjasnených otázok, vrátane samotného zámeru i efektu celého projektu. “Aj napriek niekoľkoročnému procesu hodnotenia D4 investor doteraz neobjasnil účel stavby z celospoločenského hľadiska, nebola doložená požadovaná dopravná prognóza odľahčenia jednotlivých ťahov v Bratislave, ani tranzitných ťahov do Rakúska a Maďarska,” pripomenul Statelov.
S výstavbou diaľnice D4 v úseku Rača – Záhorská Bystrica by sa malo začať v roku 2025, diaľničný úsek s viac ako desaťkilometrovým tunelom v masíve Malých Karpát by mal byť dokončený v roku 2030. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) to uviedla v projektovom zámere pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).
.jpg)
