Môj profil 
Predplatné
Podľa nemeckých zákonov nie je za opateru imigrantov zodpovedný spolkový štát, ale sú to spolkové krajiny. Tieto teraz žiadajú od spolkovej vlády vyššiu finančnú spoluúčasť, nakoľko doteraz to bolo len okolo 10% z nákladov krajín, ktoré túto obrovskú finančnú zaťaž musia znášať samé. Predstavou krajinských ministrov financií je požiadavka na spolkovú vládu o spolu financovaní vo výške 50% z reálnych nákladov.
WELT zverejnil oficiálne čísla, ktoré získal od spolkových krajín. Podľa ich údajov sú priemerne náklady v Nemecku na jedného „mladistvého“ imigranta bez doprovodu za minulý rok vo výške 50 tisíc Eur.
Precízne údaje poskytla najmä krajina Schleswig-Holstein, ktorá minula v roku 2017 závratných 105,2 milióna EUR na celkove 1 795 imigrantov tejto kategórie, čo zodpovedá nákladom 58 607 EUR na jednotlivca.
Celkove poskytovali Nemci „plný servis“ v minulom roku 56 758 „mladistvým“ ilegálnym imigrantom z ktorých bolo 24 089 už dospelých. Zdá sa byť paradoxom, že skoro polovica „mladistvých“ je dospelá. No nie v Nemecku, kde totiž pre túto skupinu vyvolených platia iné zákony a predpisy ako pre domáce obyvateľstvo. Tak, ako aj v iných prípadoch v ktorých platný zákon obchádzajú úrady udelením výnimiek.
Zakiaľ biologickí Nemci sú podľa platného zákona dovŕšením 18 roku života plnoletí, môžu byť vyvolení „mladistvými“ až do veku 27 rokov s právom na plný servis. (Preto a z toho dôvodu je pojem „mladiství“ v úvodzovkách).
Zakiaľ Nemecko na príklade Schleswig-Holsteinu investuje do „mladistvých“ imigrantov tých už uvedených 58 607 EUR na jedného a rok, je to u vlastných nemeckých občanov o niečo skromnejšie.
Keď si porovnáme tieto aktuálne čísla, dopracujeme sa k nelichotivému výsledku pre domáce obyvateľstvo. Aktuálne sú detské prídavky v Nemecku vo výške 192 EUR na dieťa a mesiac, ktoré sa zosumarizujú až do plnoletosti dieťaťa dosiahnutím 18 roku života na 39 168 EUR. Z toho nám vyplýva, že nemecká vláda podporuje deti vlastných občanov sumou, ktorá tvorí za 17 rokov len 2/3 zo sumy, ktorú uštedrí cudzím imigrantom za jeden rok.
Je len pochopiteľné, že takéto čísla vyvolávajú u domáceho obyvateľstva, ktorého záujmy sa dostali do pozadia a ktoré je donútené tvrdou prácou takéto výstrelky nemeckej vlády financovať, narastá odpor a hnev voči takémuto zvýhodňovaniu ilegálnych imigrantov.
Nespokojných a protestujúcich stále pribúda a tento fakt sa už konečne začína prenášať aj do reálnej politiky, ktorá už nemôže tú spústu problémov, ktorých pôvodom je Merkelová s jej nelegálnym otvorením hraníc, zametať pod koberec. Prvou obeťou narastajúceho tlaku sa stal minuloročný kandidát na nemeckého kancelára, „tvoriteľ“ nového európskeho štátu a bývalý predseda bruselského Europarlamentu, Schulz. Po tomto pánovi zostane ako pamiatka len fakt, že jeho sľuby, výpovede a dohody nemajú hodnotu ani deravého groša.
Pod silnejúcim tlakom sa nachádza aj nemecká večná kancelárka, ktorá z dôvodu udržania si svojej stoličky, v koaličných jednaniach so Socialistami opustila všetky konzervatívne hodnoty jej strany CDU a odovzdala socialistom všetky dôležite ministerstva. Jej rozhodnutie sa prejavuje ako veľké taktické zlyhanie. Dnes si už aj mainstreamové média dovolia Merkelovú otvorene a tvrdo kritizovať. Základňa jej politickej strany CDU sa začína búriť a otvorene odsudzovať výmenu politického smerovania a vplyvu CDU za kancelárske kreslo. Ku kritike sa pridali už aj vplyvní podnikatelia a ich záujmové spolky a objavujú sa už aj hlasy, ktoré požadujú demisiu kancelárky.
Takýto vývoj v Nemecku bol ešte zopár týždňov späť absolútne nepredstaviteľný. Zdá sa, že koniec kancelárky, ktorej bilancia je silne negatívna, sa blíži a dúfajme nie len v záujme Nemecka, ale aj v našom a európskom, že jej agónia nebude trvať už dlho. Do dejín sa zapíše Mekelová ako nemecká kancelárka, ktorá doviedla Nemecko a Európu na pokraj priepasti.
Vilibald Kičin
.JPG)
