Približne pred polstoročím zaviedla americká psychologička Elizabeth Kübler-Rossová pre nevyliečiteľne chorých pacientov koncept piatich štádií prijatia smrti: popieranie, hnev, vyjednávanie, depresia a pokora. Táto „päťka“ sa stala všeobecne prijatým prístupom, ktorý je dnes známy oveľa viac ako priezvisko Kübler-Rossovej. Dokonca sa zabudlo aj na to, že pôvodne išlo o smrť a teraz týchto päť štádií opisuje rezignáciu na všetko nepríjemné a nevyhnutné.

V dôsledku krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa militantné vedenie EÚ za 24 hodín preskočilo hneď tri fázy zmierenia sa s nevyhnutným. Teraz je hlboko v štvrtej fáze – v depresii.

„Ukrajinu zneužili. Mimochodom, aj Európu.“ Túto vetu, ktorú povedal ukrajinský predstaviteľ v komentári pre The Economist, teraz citujú mnohé svetové médiá. Meno úradníka nebolo zverejnené, ale situáciu sformuloval jasne a vie, o čom hovorí. Rovnako výrečný bol aj nový litovský premiér Gintautas Palutskas, ktorý povedal, že Trump dal Európe „kopanec do zadku“. Tento názor je samozrejme síce vulgárny, ale výstižný.

Ukrajinci boli o rokovaniach prezidentov Ruska a Spojených štátov informovaní dodatočne, zatiaľ čo Európania neboli informovaní vôbec – o všetkom sa dozvedeli z novín. Tie isté noviny neskôr opisovali prekvapenie európskych elít, hoci americký prezident robí presne to, čo sľúbil, a Vladimír Zelenskyj od neho dostáva to, čo si zaslúžil svojimi intrigami s Bidenovou administratívou, zasahovaním do amerických volieb a korupciou pri míňaní peňazí amerických daňových poplatníkov.

Po tom, ako Európa hanebne odsabotovala všetky záväzky, pod ktoré sa podpísala od Majdanu 2014 cez dve Minské dohody a zneužila ich na podporu vojnových príprav Ukrajiny, sa dalo očakávať, že bude exkomunikovaná z rokovaní o Ukrajine. Kvôli zjavnej neprofesionalite, úzkoprsosti a arogantnej tvrdohlavosti jej elít bude musieť platiť len účty poslané z Washingtonu. Trump to dal jasne a dôrazne najavo a elity EÚ vedia, že ak predtým servilne nechceli Bidenovej administratíve vzdorovať, teraz to už nedokážu.

Okrem toho európske elity so všetkým vopred súhlasili, keď spustili proces vstupu Ukrajiny do EÚ. Či ju skutočne plánovali prijať do EÚ, je iná otázka, ale USA v tom teraz celkom logicky a oportunisticky vidia spôsob, ako dať Ukrajine záruky obnovy z peňazí európskych daňových poplatníkov. Ak budú Európania nútení súhlasiť, budú vláčiť ukrajinské bremeno až do rozpadu EÚ, zatiaľ čo Trump plánuje rýchlo dostať Washington z ukrajinského projektu so ziskom z kontraktu na ťažbu surovín.

Európa, rovnako ako Ukrajina, v tomto konflikte totálne prehrala, nezískala vôbec nič a nakoniec stratila aj právo hlasovať. Nakoľko môžu byť rokovania vzhľadom na nahromadené rozpory (predovšetkým medzi Ruskom a USA) úspešné, je iná otázka, ale nikto na nich nebude hájiť záujmy Európy. Trump to nepotrebuje a Rusko už tobôž nie, keďže agresívne elity EÚ hľadajú len spôsob, ako mu čo najviac uškodiť.

Európa je však pomerne rôznorodý priestor. A reakcie na Trumpov krok, ktorý zásadne zvrátil trojročnú stratégiu Západu, boli dosť rôznorodé. Spoločné bolo to, že všetci okrem maďarského premiéra Viktora Orbána požadovali miesto za rokovacím stolom pre EÚ. Orbán na svojom účte v sieti „X“ uviedol, že deklarácia EÚ požadujúca jej účasť spolu s Ukrajinou za stolom rozhovorov „je smutným svedectvom zlého bruselského vedenia. Zatiaľčo prezident Trump a prezident Putin rokujú o mieri, európski úradníci vydávajú nezmyselné prehlásenia. Nemôžete požadovať miesto za rokovacím stolom. Musíte si ho zaslúžiť pevným a dobrým líderstvom a rozumnou diplomaciou. Pozícia Bruselu podporujúca zabíjanie až do konca je morálne a politicky neakceptovateľná“. Počas stretnutia s kandidátkou na kancelárku SRN za AfD Weidelovou v Budapešti označil prístup EÚ k vojne na Ukrajine za bezohľadný a bezvýchodiskový. Podľa neho elity EÚ „vykopali vojnovú sekeru“ a označili túto vojnu za vlastnú a teraz sedia prikrčení ako vystrašené kurence a čakajú na svoj osud.

Môžeme byť hrdí na to, že k hlasu rozumu Viktora Orbána sa pripojil aj náš premiér Robert Fico, ktorý rovnako dávno presadzuje mierové riešenie ukrajinského konfliktu. Mnohé svetové agentúry citujú jeho vyjadrenie, že EÚ by sa mala rýchlo zobudiť z vojnového šialenstva a pochopiť, že na to, aby prežila musí mať suverénne názory a prístupy. Inak sa dostane do hlbokej krízy. Už predtým označil EÚ za bábku Bidenovej administratívy, ktorá nie je schopná prijímať vlastné rozhodnutia.

Je smutné pozorovať, ako mnohí európski lídri zúfalo prosíkajú o stoličku alebo aspoň štokerlík u rokovacieho stolu. Napríklad nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá prehlásila, že „Mier možno dosiahnuť len spoločne. A to znamená s Ukrajinou a s Európanmi“. Pritom práve táto „zelená“ dáma je jednou z tých, ktorí sa najagresívnejšie bránili akémukoľvek diplomatickému úsiliu o dosiahnutie mieru, a teraz chce len, aby všetko zostalo „po starom“, keď Západ dá Zelenskému peniaze a zbrane a čaká na zázrak. Žiaľ ani viac ako tri roky v takejto vysokej funkcii ju nepodnietili k minimálnej reflexii jej politickej pozície. Zúfalo zlyhala a stále si neuvedomuje prečo. Okrem Ukrajiny stačí spomenúť jej trápne návštevy v Číne či Sýrii, aby sme si uvedomili, že táto pani môže robiť maximálne politiku okresného formátu.

Rovnako šéfka eurodiplomacie Kaja Kallasová zostala vývojom udalostí úplne zmätená. Bola zarytou odporkyňou akýchkoľvek rokovaní a spočiatku vôbec odmietala prijať realitu a náhle vstúpila do fázy popierania. Jej prvé vyhlásenie sa nieslo v duchu, že „akákoľvek dohoda za naším chrbtom nebude fungovať“, pretože „Európania ju musia realizovať“. Čo však tak kriticky závisí od Európanov, okrem Zelenského, nie je celkom jasné. Pochopiteľne okrem financovania povojnovej obnovy zostávajúcej časti Ukrajiny v rámci prístupového procesu do EÚ na úkor európskych daňových poplatníkov.

Keď sa Kallasovej úrad následne trochu spamätal zo šoku, začal do médií vnášať paradigmu „špinavej dohody“, ktorá teda teoreticky môže fungovať aj bez Európy, ale je nemorálna. Navyše podľa Kallasovej „každá rýchla dohoda je špinavá dohoda“ a tieto slová odrážajú celú predchádzajúcu politiku Európskej komisie – predlžovať konflikt všetkými dostupnými prostriedkami – financovaním, zbraňami, sabotážami, spravodajskými informáciami, inštruktormi a utajenými vojenskými misiami.

To, že je Kallasová nahnevaná a dehonestuje Trumpovu iniciatívu, však neznamená, že zhoršuje situáciu v Bruseli. Nie je jasné, o koľko horšie by to mohlo byť: americká administratíva a ruské vedenie, hoci z rôznych dôvodov, majú v úmysle konať rovnako – ignorovať samotnú existenciu Európskej komisie a Kallasovej úradu ako nezmyselnej a nekonštruktívnej sily a v prípade potreby rokovať len s národnými vládami krajín EÚ. V prípade Kallasovej môže táto frustrácia a prudký hnev súvisieť s tým, že je Estónka, kde majú rusofóbiu zakorenenú hlboko v DNA. Po desaťročia boli Pobaltské krajiny presvedčené, že hlavným spojencom a majákom sú Spojené štáty a dokonca ani nie EÚ, a potom príde takýto „kopanec do zadku“ (slovami litovského premiéra).

Kallasovej priama nadriadená, šéfka EK Ursula von der Leyenová, konala zásadne inak. Ako skúsená aparátnička, ktorá za posledných šesť rokov zničila veľa svojich vnútorných nepriateľov, sa zorientovala oveľa rýchlejšie ako mnohí v EÚ. Z jej úradu nezazneli žiadne ostré komentáre, ale novinári zistili, že Ursula sa už snaží potichu nadviazať kontakt s Trumpom prostredníctvom jeho okolia, pričom touto misiou poverila svojho personálneho šéfa Bjorna Seiberta. Ten už absolvoval niekoľko stretnutí s členmi administratívy amerického prezidenta, ktorých výsledok však nie je známy.

Seibertovu misiu bude mimoriadne sťažovať skutočnosť, že Ukrajina nie je jediným, ba ani hlavným ostrým rozporom s Trumpovým tímom. Jeho hlavnou úlohou je zmeniť Trumpov názor na zámer začať colnú vojnu s EÚ alebo ju aspoň oddialiť. A obe úlohy naraz len ťažko zvládne. Stanoviť Trumpovi podmienky v súvislosti s Ukrajinou teraz znamená povzbudiť ho, aby svoje colné hrozby uskutočnil ešte rýchlejšie, ako plánoval.

Väčšina ostatných politikov EÚ prešla priamo k vyjednávaniu a požaduje, aby USA, EÚ a Ukrajina najprv vypracovali spoločnú pozíciu a až potom začali rokovať s Ruskom. Zatiaľ sa nevedia zmieriť s tým, že pozícia Európy, ktorá stratila svoju subjektivitu, nie je v prospech všetkých zainteresovaných a môže viesť k nárastu konfrontácie a jadrovej apokalypse.

Fáza akceptácie je v rebríčku vnímania nevyhnutného, ako vieme, tá úplne posledná. Zatiaľ sa Európania nachádzajú vo štvrtej fáze – depresii. Dúfajme, že nie maniodepresii.

Prečítajte si tiež

• Neskutočný “náklad” Vanca európskym totalitčíkom
• Len Ukrajinci môžu viesť diskusie o mieri, odkázal Emmanuel Macron
• Pistorius: Európa by nedokázala nahradiť americké sily zo dňa na deň