V rozhovore pre TASR to kandidát koalície SaS, KDH, OĽaNO a NOVA viackrát zdôraznil, keďže ako primátor mesta Levoča pozitívne pocítil dostavanie diaľnice D1 v regióne vo viacerých sférach. Jednou z jeho priorít je dostatok práce ako motivácia ľudí ostať doma, aby sa kraj nevyľudňoval a rodiny boli spolu.

Ktoré problémy v Prešovskom samosprávnom kraji považujete za najpálčivejšie?

Sú to určite cesty druhej a tretej triedy, ktoré využíva takmer každý človek v kraji, či už v osobnej, ale aj verejnej doprave. Zistil som, keď som chodil po jednotlivých obciach a mestách, že stav ciest je to, čo ľudí trápi najviac. Čo ma najviac mrzí je, že z programu rozvoja cestnej siete na Slovensku bolo 16 priorít a v Prešovskom kraji ostala jediná jedna, a to je severný obchvat Prešova. Ten Rzeszów, a tak vlastne tá najviac vyťažená cestná komunikácia na Giraltovce a Svidník ostáva niekde v zabudnutí. Zároveň tam nie je v prioritách ani rýchlostná cesta smerom na Sninu a Ubľu. Jednoznačne môžem povedať, že s budovaním ciest súvisí aj zvýšenie záujmu zo strany investorov o náš kraj. Len čo bola dobudovaná diaľnica v Levoči, automaticky prišiel investor.

Aké sú vaše odporúčania pri riešení dopravnej problematiky v kraji?

Jednoznačne do tohto procesu musí vstúpiť samotná vláda, aby východ Slovenska nebol “odpílený” od zvyšku krajiny. Cesty druhej a tretej triedy sú priamo pod správou PSK, ale rýchlostné cesty sú v správe ministerstva dopravy, takže musí prísť k priamej komunikácii ministra dopravy a predsedu PSK. Myslím si, že v prípade komunikácií, ktoré sú v našej starostlivosti, ak vieme urobiť kvalitné a seriózne verejné obstarávanie, dokážeme vybudovať viac ciest. V tomto mám priamo skúsenosť u nás v Levoči.

Ako si predstavujete riešenie rómskej otázky a problém so zamestnaním dlhodobo nezamestnaných ľudí?

Rómovia sú vážnym problémom, mrzí ma, že sa im kompetentní venujú len pár dní pred voľbami a zneužívajú niekedy ich volebný hlas. Z viacerých príkladov vieme, že keď Róm pracuje, žije dôstojný život a spôsobom jeho zárobku sa nestáva plodenie detí. Keď sme sa v Levoči zapojili do tzv. protipovodňových opatrení, zamestnali sme 50 Rómov. Tí Rómovia si vážili prácu, dokázali uživiť svoju rodinu. Rómsku otázku nevyrieši len predseda PSK, ani premiér, ani žiaden starosta či primátor. Všetci traja spolu, v troch zložkách sa musí pripraviť taký program, aby Rómovia v menej rozvinutých častiach kraja dostali prácu adekvátnu svojim schopnostiach. Následne dokážu meniť svoje pracovné, sociálne i hygienické návyky a budú sa vedieť postarať o svoje rodiny. Zároveň si nemyslím, že pre ťažko zamestnateľných ľudí je motivačné to, že dostanú 120 eur v rámci aktivačných prác. Z toho sa nedá uživiť rodina, skrátka to je málo. Potrebujú dostať adekvátnu prácu a adekvátnu mzdu, aspoň tú minimálnu.

Ako by ste dosiahli, aby mali noví investori, ale aj malí regionálni podnikatelia, dostatok kvalifikovanej pracovnej sily?

Kvalifikácia závisí už od samotných škôl. Tie nemôžu vytvárať a produkovať odbory, ktorých absolventi ostanú na úrade práce. Vidíme, že každý potrebuje nejakého murára, klampiara, tesára a niet ich. Je na školách, aby ponúkli také učebné alebo študijné odbory, z ktorých sa dokážu žiaci následne zamestnať. Škola musí byť garanciou toho, že keď do nej príde dieťa, bude mať po skočení štúdia prácu. Je to aj o vnútornej disciplíne školského zariadenia, ako pôsobí navonok a dokáže sa predať. Sú školy, ktoré majú úroveň, a nezamestnanosť ich absolventov je na úrovni možno do 10 percent a sú také, v ktorých je odbor so 70-percentnou nezamestnateľnosťou žiakov.

Veľa obcí má problém s nedostatkom všeobecných lekárov, ako si predstavujete zo svojej pozície riešiť tento problém?

Problém je už na samotných lekárskych fakultách, ktoré ročne vyprodukujú cca 1000 lekárov, ale len 300 z nich ostáva na Slovensku. Máme akútny nedostatok lekárov, majú príliš veľké obvody, nestíhajú, mnohé obce uvažujú o lekároch z Ukrajiny. S tým treba urobiť poriadok, ale na to nebude stačiť samotný župan, tu musí zasiahnuť minister zdravotníctva. Možno by bolo dobré niekedy rozdeliť obvody, možno celkovej starostlivosti o pacienta pomôže aj zmena legislatívy, ktorá práve prišla, že ambulancia musí byť otvorená určité hodiny. Toto možno pomôže problému. Osobne si však myslím, že lekárske fakulty by mali dať podmienku, že lekár, ktorý u nich skončí štúdium, musí byť, dajme tomu, päť rokov na Slovensku. Nemôže štát financovať jeho vzdelávanie a on skončí v zahraničí. To však je potrebné zakotviť v zákone.

PSK má v správe aj kultúru a šport, ako vidíte financovanie týchto sfér?

Jedno, čo ma tak najviac trápi, je, že máme okresy rovné a rovnejšie. Máme okresy, kde je veľké množstvo kultúrnych inštitúcií, je tam osvetové stredisko, galéria, knižnica atď. a financuje to VÚC. A potom máme okresy, kde nie je žiadne takáto kultúrne zariadenie financované zo zdrojov kraja. Tu majú právo sa niektoré obce a mestá sťažovať a hnevať. Toto ja určite mienim zmeniť, aby v každom okrese bola kultúrna inštitúcia a rozvoj kultúry financovaný cez PSK.

Čo sa týka športu, financujú sa zariadenia v dvoch rovinách, jedna je kapitálová a investičná, a potom sú to financie do jednotlivých klubov. Myslím, že je dôležité, aby komisia pre školstvo a šport reagovala na požiadavky priamo v čase, keď vznikne nejaký problém a nejakí športovci potrebujú peniaze, lebo postúpili vyššie v reprezentácii. Aby nemuseli len cez VZN financovať svoje aktivity, ale priamo v tom čase, keď dosiahnu nejaký úspech, im kraj vie pomôcť. Myslím si, že tie dotácie by mali byť flexibilnejšie.