Mikuláš Dzurinda: Fico je údržbár, našťastie nezbúral všetky naše reformy, vďaka tomu ekonomicky dobiehame svet

Praha 21. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda je momentálne jednou z hlavných postáv think-tanku Európskej ľudovej strany Wilfried Martens Centre v Bruseli. Stále však sleduje aj našu domácu politickú scénu, ku ktorej sa podrobne vyjadril v rozhovore pre český portál HlídacíPes.org. Dzurinda napríklad apeluje na ďalšie proeurópske smerovanie strednej Európy. Varuje pred všadeprítomnou politickou korektnosťou.

Niekdajší predseda slovenskej vlády na otázku redaktora, či je spokojný so smerovaním našej krajiny v európskych inštitúciách, ktoré sám nastolil, odpovedal: “Ticho sa radujem. O Slovensku si dnes nikto netrúfne povedať, že je čiernou dierou v Európe, ako v lete 1997. Boli sme jedinou krajinou vo Vyšehradskej štvorke, ktorá dokázala splniť kritériá pre prijatie eura a aj ho prijať. Dnes je Slovensko vnímané, nechcem to prehnať, ale ako ekonomický tiger medzi štátmi V4,” vyhlásil Duzurinda.

Slovensko síce je ekonomickou jednotkou krajín V4, no analýza Aspen Institute tiež varuje, že je to úspech postavený hlavne na lacnej pracovnej sile. Čo je výhoda, o ktorú Slovensko už čoskoro príde, respektíve narazí na jej strop. “Keď proti mne Robert Fico bojoval a chcel ma poraziť, útočil najviac na to, že som zo Slovenska urobil “montážnu linku”. No, urobil som. Lenže to bolo v roku 2006, kedy sme začali bojovať s nezamestnanosťou okolo 25 %. Problém Fica je, že od tej doby neurobil nič, aby to zmenil. Namiesto troch automobiliek máme štyri, hlási sa piata. On teda tú “montážnu linku” rozširuje, namiesto toho, aby pokračoval v reformách.

Dzurinda by teraz na Ficovom mieste postupoval inak. Chcel by zrealizovať svoj niekdajší projekt Minerva z roku 2004, plán na premenu Slovenska na “znalostnú ekonomiku” s vyššou pridanou hodnotou. Dzurinda povedal, že na konci premiérskej éry bol vo Wolfsburgu a generálnemu riaditeľovi Volkswagenu povedal: “Pustite nás viac do výskumu a vývoja”. Bývalý šéf SDKÚ-DS taktiež uviedol, že premiér Fico jeho plán Minerva čiastočne aplikuje aj v súčasnosti. “Robert Fico je údržbár. Našťastie to nezbúral, aj keď urobil pár chýb a trochu zdeformoval rovnú daň. Asi je to aj jeho inštinkt a pud sebazáchovy, že nezničil to, čo sme s veľkými ťažkosťami vybudovali. Na druhú stranu rezignoval na riešenie životných podmienok rómskej menšiny. Fico premrhal veľa času. Sila tých reforiem je ale tak obrovská, že ešte stále vďaka nim dobiehame vyspelejšie krajiny,” dodal Dzurinda.

Komentoval aj štýl Ficovej politiky založený na gestách a veľkých vyhláseniach: “Niekto robí politiku len preto, aby vládol. Ja som chcel hlavne meniť veci. Od podstatných reforiem, aby sa ľuďom žilo lepšie, aby sme mali niečo, čo nahradí výrobu tankov, až po také symboly, ako keď prišiel do Prahy americký prezident Bush senior. Vtedy som skoro plakal, pretože mi bolo ľúto, že neprišiel do Bratislavy a chcel som, aby sa aj Slovensku dostalo takého formálneho uznania.

K situácii na našej pravicovej politickej scéne len krátko poznamenal: “Chýba líder, ktorý by to vedel a nebál sa.” Vzápätí mu redaktor položil otázku, či by si vedel sám seba predstaviť v úlohe lídra súčasnej pravice: “Neviem, musím čakať, nová generácia mi začala liezť po chrbte a tlačiť sa dopredu. A to je úplne legitímny proces. Takže stále ešte čakám. Stále ešte na Slovensku vznikajú nové strany,” povedal Dzurinda s tým, že návrat nevylučuje, no teraz nechce dávať žiadne kategorické stanovisko.

V súvislosti s rozdielnymi pohľadmi členov V4 na smerovanie Európskej únie si Dzurinda myslí, že by sme nemali dopustiť, aby bol Visegrád nástrojom, ako vyorat novú brázdu alebo nakresliť novú deliacu čiaru. Dodal, že visegrádske štáty sú všetko európske krajiny, ale majúrozdielnu historickú skúsenosť. Spory vo vnútri v4 sú podľa Dzurindu dôsledkom podliehania informačnému mainstreamu, politickej korektnosti. “Bojíme sa priznať, že na tom dnes nie sme ako Nemci, že nevieme otvoriť tú náruč tak doširoka ako oni, že na to nie sme mentálne, kultúrne ani inak pripravení. Je hanba si to priznať?” uviedol na margo utečeneckej krízy a doplnil: “Nesmieme byť precitlivení, keď niekto má nejaký iný názor ako my. Mali by sme mať odvahu, silu sa započúvať, minimálne pripustiť takýto názor. Nie hneď nálepkovať, že je xenofob, alebo rovno fašista.”