Slovenské samosprávy dostali známky za hospodárenie, jedno krajské mesto skončilo úplne najhoršie

Z celkovo 2 843 hodnotených obcí a miest získalo v roku 2025 najvyšší stupeň A celkovo 220 samospráv, čo predstavuje 7,74 %. Najlepšie finančné zdravie a hospodárenie podľa analýzy preukázali najmä menšie obce. Do najvyššieho hodnotenia sa dostali Krasňany, Most pri Bratislave, Lužianky, Zavar, Štitáre, Nový Svet, Ovčiarsko a mestská časť Košice-Ťahanovce. Z regionálneho pohľadu bolo najviac samospráv s hodnotením A v Žilinskom kraji, kde ich bolo 47, a v Banskobystrickom kraji s 34 samosprávami.

Samosprávy s nedostatočnou finančnou stabilitou

Na opačnom konci rebríčka skončilo 197 samospráv so stupňom C mínus. Predstavuje to 6,93 % zo všetkých hodnotených samospráv. Ich počet sa oproti predchádzajúcemu roku takmer nezmenil, keďže v roku 2024 ich bolo 196. Hodnotenie C mínus označuje samosprávy, ktoré sú v porovnaní s podobnými subjektmi výrazne podpriemerné. Väčšina ich ekonomických ukazovateľov podľa hodnotenia poukazuje na nedostatočnú finančnú stabilitu, pričom možnosti ich ďalšieho rozvoja nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomické prostredie regiónu. Najviac samospráv s týmto hodnotením sa nachádzalo v Prešovskom kraji. Bolo ich 63, čo predstavuje 9,6 % z celkového počtu samospráv v kraji.

Najväčšiu skupinu však tvorili samosprávy s hodnotením B mínus. Do tejto kategórie patrilo 1 082 miest a obcí, teda 38 % všetkých hodnotených samospráv. Podľa CRIF ide ešte stále o pásmo nízkeho rizika. Celkovo sa v stupňoch A až B mínus nachádzalo 71 % samospráv. „Najviac samospráv, konkrétne 1 082, čo predstavuje 38 % podiel, sme identifikovali v stupni B mínus. To je ešte stále v pásme nízkeho rizika. Celkovo bolo v stupňoch A až B mínus zaradených 71 % samospráv, ktoré hospodárili v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Veľké mestá však zaostávajú a v hospodárení dosahujú horšie výsledky,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková.

Samosprávy s najväčším zadlžením

Medzi problémové samosprávy patria aj tie, ktoré sa nachádzajú v ozdravnom alebo konsolidačnom režime. V roku 2025 pokračovala v režime konsolidácie mestská časť Bratislava-Devín, ktorá má dlhodobo najvyššiu celkovú zadlženosť spomedzi slovenských samospráv. Dosiahla až 243 %. Jej zadlženosť pritom medziročne rastie približne o 300-tisíc eur na úrokoch zo zmeniek. V takomto režime funguje od septembra 2023. V ozdravnom režime pokračovala aj obec Gortva z okresu Rimavská Sobota, ktorá má necelých 500 obyvateľov. Dočasne, na tri mesiace, sa do ozdravného režimu dostala aj obec Dolné Mladonice v okrese Krupina s necelými 130 obyvateľmi.

Rozdiely v hospodárení sú výrazné aj medzi krajskými mestami. Najhoršie hodnotenie za rok 2025 získal Prešov. Ako jediné krajské mesto sa ocitol v kategórii C mínus, teda vo vysokom riziku. Jeho celková zadlženosť pritom nebola najvyššia spomedzi krajských miest. Ostatné krajské mestá získali hodnotenie C plus.

Najvyššiu zadlženosť spomedzi krajských miest mala aj naďalej Bratislava. V roku 2025 dosiahla jej celková zadlženosť 48,42 %. Nasledoval Prešov s 31,41 %, Trnava s 31,19 %, Trenčín s 23,57 %, Žilina s 22,26 %, Košice s 22,04 %, Banská Bystrica s 20,4 % a Nitra s 13,5 %. Ide o pomer celkovej sumy dlhu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roka.

Podľa Jany Markovej majú samosprávy pri zlepšovaní hospodárenia priestor aj na úspornejšie fungovanie vlastných úradov. „K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli opatrenia vedúce k zníženiu nadmerného počtu zamestnancov, v tomto má napríklad Bratislava veľké rezervy. Samosprávy vedia ušetriť na svojich interných výdavkoch, odmenách, ale najmä dôsledným vymáhaním pohľadávok, daní a ďalších miestnych poplatkov,“ uviedla.