Menej bánk, poisťovní či investičných firiem. Škodí Slovákom úbytok konkurencie?

Ekonóm Pavel Škriniar upozorňuje, že úbytok konkurentov nie je na slovenskom trhu ničím výnimočným. Ako príklad uvádza zdravotné poistenie, kde sa počet poisťovní znížil z troch na dvoch hráčov. „V športovej terminológii tu máme finále bez potreby predošlých zápasov. Divácky by tak šlo o nie veľmi atraktívny duel,“ uvádza Škriniar.

Podobný vývoj bolo možné sledovať aj vo finančnom sektore. Zo slovenského trhu postupne odišli značky ako Aegon, AIG, AXA, Basler, Ergo, OTP Banka, QBE, Sberbank či Volksbank. Zanikli aj domáce finančné inštitúcie, napríklad Istrobanka, Dexia banka, Astra poisťovňa či Rapid Life. Znížil sa počet stavebných sporiteľní, skončili viaceré spoločnosti spravujúce podielové fondy, poskytovatelia spotrebiteľských úverov aj stovky sprostredkovateľských sietí.

Dôvody odchodov boli podľa ekonóma väčšinou ekonomické. V lepšom prípade išlo o predaj klientskych portfólií alebo zlúčenie s iným hráčom. Najmä v 90. rokoch však neboli výnimočné ani konkurzy. Zmena názvu či rebranding boli podľa Škriniara skôr okrajovým dôvodom zániku značiek a najmenej častým dôvodom bolo obmedzenie alebo odobratie licencie zo strany centrálnej banky.

Samotný pokles počtu hráčov však nemusí automaticky znamenať horšie podmienky pre zákazníkov. Výsledky ekonomických výskumov totiž podľa Škriniara nie sú jednoznačné a závisia od konkrétneho odvetvia aj od toho, aké rozdielne produkty jednotliví konkurenti ponúkajú.

Pri väčšom počte konkurentov síce jednotlivé firmy často zužujú svoju ponuku a viac sa špecializujú, no zákazník môže mať v konečnom dôsledku širší výber. Firmy sa totiž snažia odlíšiť od konkurencie a ponúknuť produkty určené pre konkrétne skupiny klientov. Naopak, pri menšom počte hráčov môže byť bežnejšia snaha ponúkať čo najširšie portfólio služieb, aby firmy oslovili čo najväčší počet zákazníkov.

„Vstup konkurenta nemusí znamenať len viac produktov, ale aj väčšiu diferenciáciu ponuky,“ vysvetľuje Pavel Škriniar. Podľa neho vyššia konkurencia môže viesť k tomu, že jednotlivé firmy sa zamerajú na užšiu skupinu produktov a snažia sa fungovať efektívnejšie. Na druhej strane, odchod významného hráča často prinúti zostávajúce spoločnosti rozšíriť ponuku, aby získali klientov, ktorí zostali bez pôvodného poskytovateľa.

Dôležitú úlohu zohráva aj pohľad behaviorálnej ekonómie. Ani príliš veľká, ani príliš malá ponuka nemusí byť pre spotrebiteľa ideálna. Pri obmedzenom výbere sa človek rozhoduje jednoduchšie, no často musí robiť väčšie kompromisy. V extrémnom prípade môže byť ponuka taká úzka, že zákazník sa radšej nerozhodne vôbec.

Naopak, široká ponuka môže byť výhodou najmä v situácii, keď človek už vie, že si určitý produkt alebo službu chce kúpiť. Väčší počet možností zvyšuje šancu, že nájde riešenie, ktoré bude lepšie zodpovedať jeho potrebám.

Menšia konkurencia teda nemusí automaticky znamenať horšie služby alebo vyššie ceny. Rovnako však neplatí, že viac hráčov vždy prinesie lepšie podmienky. Rozhodujúce je, ako sa firmy správajú, aká je odlišnosť ich produktov a či majú zákazníci reálnu možnosť vybrať si medzi alternatívami. Slovenský finančný trh ukazuje, že počet značiek nie je jediným ukazovateľom kvality konkurencie – dôležitá je najmä jej skutočná intenzita.