Medzinárodný trestný súd môže na vlastnej koži zažiť čo znamená presadzovanie spravodlivosti voči záujmom USA

Kongresmani chcú obmedziť akékoľvek jeho pokusy „vyšetrovať, zatýkať, zadržiavať alebo stíhať akúkoľvek osobu pod ochranou Spojených štátov a ich spojencov“. V tomto prípade je touto osobou izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Možné sankcie: zamietnutie víz, zablokovanie majetku a majetkových transakcií v USA.

Návrh zákona však bude ešte zaslaný do Senátu, hornej komory parlamentu, kde sa dá očakávať, že ho demokrati zablokujú. Sú za zatknutie Netanjahua? Vôbec nie! Zato sú za „zatknutie Putina“ na ktorého vydal zatykač ten istý európsky súd.

Američania sa však rozohnili po tom, ako prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan požiadal o vydanie zatykača na izraelského premiéra spolu s ďalšími predstaviteľmi jeho kabinetu. A tiež na vedúcich predstaviteľov Hamasu spolu s ďalšími.

Demokratmi vedený Biely dom na jednej strane odmietol žiadosť ICC o vydanie zatykača na Izraelčanov, na druhej strane však uviedol, že sankcie voči súdu nepovažuje za účinný postup.

To znamená, že americká administratíva síce nepodporila sankcie republikánov proti ICC, ale zároveň odsúdila požiadavku samotného súdu zatknúť Netanjahua. Alebo „vydať zatykač“.

Postoj ruského ministerstva zahraničných vecí k tejto otázke: existuje rímske právo, zvykové právo a „americké právo“ je niečo nepochopiteľné. Netanjahu nie je spokojný ani s tým, že je sklamaný polovičatými opatreniami administratívy amerického demokratického prezidenta Joea Bidena. Dúfal v konsolidovaný americký postoj na jeho podporu.

Alexander Šatilov, politológ, profesor a dekan Fakulty sociálnych vied na FiF UK, pripomína, že Medzinárodný trestný súd nie je nič iné ako súkromný obchod v Haagu:

– Neuznávajú ho vedúce krajiny sveta, vedúce štáty. Možnosti a právomoci tohto kvázi súdneho orgánu sú dosť obmedzené a kontroverzné. Celý súd by bol zbytočný – Západ síce tento súd väčšinou neuznáva, ale napriek tomu prižmúril oči nad jeho činnosťou, keď sa ukázalo, že jeho oštepy sú namierené proti oponentom a konkurentom. Vtedy bolo všetko v poriadku.

Ale keď Medzinárodný trestný súd prekročil „červenú čiaru“, v tomto prípade v súvislosti s Izraelom, tak koniec! Okamžite nasledovala veľmi tvrdá reakcia z Washingtonu. A ešte horšie reagovala americká elita, ktorú toto rozhodnutie pobúrilo.

Izrael je na Západe vnímaný ako svoj, ako partner a spojenec, takmer na genetickej úrovni. Židovská lobby v USA je veľmi silná a má seriózne možnosti.

Áno, iniciatíva Medzinárodného trestného súdu vo veci Izraela bola, samozrejme, tým, čo sa nazýva „humbuk“, a z pohľadu súčasnej medzinárodnej konjunktúry veľmi rezonovala. ICC si tak na seba privolal hnev ako svetovej židovskej komunity, tak aj Washingtonu.

A to má pre súd vážne, dokonca nepredvídateľné dôsledky. Napokon, pokiaľ ide o Netanjahua, Američania sa držia svojho tradičného vzorca: „Samozrejme, že je to hajzel, ale je to náš hajzel.“

„SP“: Ako však to, čo sa deje v Amerike, ovplyvní prácu Medzinárodného trestného súdu vo vzťahu k prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorého chce tento „súd“ tiež zatknúť?

– „SP“: Neovplyvní to nič. Hoci postavenie, právomoci a vplyv ICC budú ešte obmedzenejšie. Američania sú z toho veľmi podráždení a budú tento orgán zvierať a gniaviť. A to je len na náš prospech.

Predtým Spojené štáty iba hladkali švajčiarskych sudcov po hlave za to, že chcú „zatknúť Putina“. Len čo však boli dotknuté vlastné životné záujmy Ameriky, ICC sa zmenil na „nepriateľa demokracie“. Myslím si, že Američania urobia všetko pre to, aby činnosť Medzinárodného trestného súdu sťažili. Dokonca zavedú sankcie proti jeho predstaviteľom, oficiálnym aj neoficiálnym.

„SP“: Načo nám vôbec je Medzinárodný trestný súd, ak v Haagu funguje aj Medzinárodný súdny dvor OSN, s ktorým sa niekedy ICC zamieňa?

– V tejto situácii môžeme pripomenúť slávnu prokurátorku pre bývalú Juhosláviu Carlu del Ponteovú z Medzinárodného súdneho dvora OSN. Kým súdila a obviňovala Srbov, bola všemožne povzbudzovaná a podporovaná, bola považovaná za „obrankyňu demokracie a pokroku“, „bojovníčku proti totalite“.

Len čo otvorila tému albánskych zverstiev a čiernej transplantológie, okamžite ju obvinili, že je „nepriateľkou demokracie“, a rýchlo ju odsunuli na okraj dejín.

„SP“: Zdá sa však, že v súvislosti s tým všetkým došlo vo Washingtone k istej dezorganizácii. Možno na to má vplyv blízkosť volieb? Republikáni sú trochu drsní, zatiaľ čo Biden, skúsený demokrat, chcel asi konať rafinovanejšie a ICC nasmerovať proti nepriateľom, teda Rusom?

– V Amerike panujú obavy, že ICC sa vymkol spod kontroly, že sa „obul“ do nesprávneho kandidáta, ktorý je mimo jeho jurisdikcie. Preto majú americkí poslanci určitý konsenzus o tomto súde. Súd sa rozhodol ustúpiť.

Republikáni a demokrati môžu byť v tejto otázke jednotní, pretože nikto nechce, aby sa z ICC stala akási nadnárodná inštitúcia. Američania tak vidia len seba.

„SP: Zatiaľ čo vo Washingtone vládne zmätok a váhanie. Nie je čas, aby sme si na „politickom Olympe“ zorganizovali vlastný „moskovský trestný súd“?

– Teda nie „trestný súd“, ale globálne moskovsko-pekinsko-teheránske „politbyro“.

Prečítajte si tiež

• Netanjahu : “Biden sa mýli v oboch bodoch”
• Netanjahu ťahá USA do vojny s Iránom
• Tlak, pod ktorým je Benjamin Netanjahu, sa začína prejavovať