Netanjahu ťahá USA do vojny s Iránom

Po útoku Hamasu 7. októbra môže izraelský premiér Benjamin Netanjahu konečne konať na základe svojich hrozieb voči Iránu. Hrozné scény na juhu Izraela poskytli izraelskému premiérovi potrebnú zámienku a medzinárodnú podporu na širšiu reakciu.

Netanjahu má na tom všetkom politický aj osobný záujem. Vlečúci sa regionálny konflikt by zablokoval alebo aspoň odložil akúkoľvek oficiálnu zodpovednosť za jeho absolútne zlyhanie pri zabránení útoku Hamasu a mohol by tiež na neurčito odložiť jeho viacnásobné obvinenia z korupcie.

Zo dňa na deň sa z neúspešného a bojujúceho premiéra stal vojnový líder, pričom opozičné strany sa dožadovali, aby sa k nemu pripojili vo vláde národnej jednoty.

Netanjahu sa bližšie nevyjadril k ďalším fázam vojny, ale získal bezvýhradnú podporu západných vlád, aby urobil všetko, čo bude potrebné, tak dlho, ako to bude potrebné, na „obranu Izraela“. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zašla ešte ďalej a poskytla Izraelu viac zbraní a munície, vyslala svoju najmodernejšiu a najsofistikovanejšiu lietadlovú loď Ford spolu s niekoľkými torpédoborcami do východného Stredomoria a posilnila ďalšie sily umiestnené v regióne, čo by stačilo na rozpútanie tretej svetovej vojny.

Bidenovou motiváciou pre eskalačné nasadenie je údajne strategické odstrašenie, ktoré má zabezpečiť, aby „žiadny nepriateľ Izraela nemohol alebo nemal snahu získať výhody zo súčasnej situácie“. Z historického hľadiska však Izrael nikdy nedovolil, aby sa na jeho území objavili cudzie topánky, a na boj s Hamasom nepotrebuje americké armády.

Bidenova motivácia by preto mohla byť aj politická, t. j. zabezpečiť, aby GOP nevyužila izraelskú drámu na jeho úkor pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Republikánski oponenti sa už pokúsili spojiť Bidenovu nedávnu dohodu o výmene väzňov s Iránom, ktorá zahŕňala rozmrazenie iránskych aktív vo výške 6 miliárd dolárov, s útokmi Hamasu.

Netanjahu a jeho fanatickí ministri však môžu mať v súvislosti s nasadením USA na mysli niečo úplne iné, čo presahuje rámec vojenského odstrašovania a politického vystupovania. Možno sa pokúsi rozšíriť rozsah vojny aj na Irán.

Jeho vláda už obvinila Irán z podpory a riadenia operácie Hamasu, ako to už predtým urobila v súvislosti s inými palestínskymi útokmi na Izraelčanov. Množstvo stúpencov Izraela a neokonzervatívcov, ako aj mediálnych odborníkov v USA a Európe sa pridalo k tomu, že obhajujú účasť Iránu.

Americkí predstavitelia uviedli, že zatiaľ nevideli dôkazy o zapojení Teheránu.

Izraelská armáda a tajné služby už roky sabotujú iránsky jadrový program a zameriavajú sa na iránske aktíva v zahraničí. Irán zasa podporoval rôzne klientské ozbrojené skupiny na Blízkom východe, ktoré útočili na spojencov USA a Izraela.

Napriek svojmu chvastúnstvu a chvastúnstvu Netanjahu nemohol a nechcel zaútočiť na Irán bez zelenej a podpory zo strany USA. Krvavé útoky však menia pravidlá hry a dávajú izraelskému premiérovi ideálnu príležitosť na realizáciu jeho fantázie o rozdrvení Iránu tým, že Bidenovu administratívu do vojny naláka.

Keď Izrael a USA v plnej miere obvinia Teherán z účasti na útokoch, môžu sa najprv pokúsiť vyvinúť na Teherán nátlak, aby umožnil prepustenie izraelských zajatcov zajatých Hamasom, čo je pre Netanjahua najvyššou prioritou.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že situácia v roku 2023 je oveľa náročnejšia a komplikovanejšia ako príprava invázie do Iraku v roku 2003, ktorá sa pre USA a Iračanov skončila úplnou katastrofou. Opakovanie situácie proti Iránu by bolo pre všetkých zainteresovaných určite oveľa horšie, píše Al-Džazíra.

Prečítajte si tiež:

• Zakladateľ Hamasu vyzýva v piatok na globálny džihád
• Irán zvíťazil nad Izraelom a jeho spojencami v boji o Blízky východ