Môj profil 
Predplatné
Mathernová, ktorá je najvyššie postavenou Slovenkou v štruktúrach eurokomisie, má na starosti krajiny Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina), ale proces smerujúci k rozšíreniu Únie sleduje takpovediac “z prvého radu”.
Pripomenula, že keď pred piatimi rokmi (na jeseň 2014) nastúpila do funkcie eurokomisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera, bolo jasne naznačené, že v najbližších piatich rokoch, čiže do roku 2019, nebude žiadne rozširovanie. A ten dátum sa posúva.
“Vtedy to spôsobilo studenú sprchu pre krajiny západného Balkánu,” priznala Mathernová. Dodala, že exekutíva EÚ si pri tejto príležitosti povedala, že treba tento moment využiť na kvalitnú prípravu kandidátov. To sa podľa jej slov podarilo, lebo namiesto toho, aby EÚ tlačila na jednotlivé prístupové kapitoly, zamerala sa na ozajstné rozvojové potreby krajín tohto regiónu. V praxi to viedlo k taktike “nevešať girlandy na balkóny na dome, ale pozrieť sa, ktorá časť základov potrebuje spevniť betónom”.
Znamenalo to intenzívnu spoluprácu v troch oblastiach – ekonomický rozvoj, budovanie právneho štátu, čo obsahuje boj proti organizovanému zločinu a korupcii a posilňovanie slobody médií, a do tretice konsolidácia dobrej verejnej správy.
“Toto sú oblasti, kde sme sa spojili s tými členskými štátmi, ktoré chceli pomáhať, aj s medzinárodnými finančnými inštitúciami, s OECD. A nevenovali sme toľko pozornosti tým formálnym procesným rokovaniam. Toto bol dobre využitý čas. Pomohol nám pri prijatí stratégie pre západný Balkán, ktorú komisia predstavila začiatkom roka 2018,” vysvetlila Mathernová.
Podstatou tejto stratégie je povedať, že existuje reálna perspektíva členstva, ale až po splnení konkrétnych “domácich úloh”. Tie sú štyri – ekonomický rozvoj, dodržiavanie princípov právneho štátu, dobrá správa verejných záležitostí, ku ktorým sa pripojilo aj vyriešenie sporných susedských vzťahov medzi krajinami tohto regiónu.
“Tým sa zabráni situácii, že ten najsilnejší alebo najrozvinutejší povie: Ja chcem byť v Únii a tí, čo sú na chvoste, ma nezaujímajú. Tým štvrtým kritériom sú krajiny k sebe priviazané ako pupočnou šnúrou,” vysvetlila Mathernová situáciu, ktorá kandidátske západobalkánske krajiny núti myslieť regionálne.
Podľa Mathernovej je výsledkom tohto prístupu EÚ aj dohoda z Prespy, ktorá zmierila Grécko a Macedónsko v spore o názov bývalej juhoslovanskej krajiny a teraz už Severnému Macedónsku otvorila zablokované dvere do EÚ.
“Mnohé napätia v tomto regióne by predtým vyvolali oveľa väčšie reakcie. Teraz si lídri zavolajú. My ich pravidelne zvolávame na tematické stretnutia, kde sa všetci stretávajú, a tá nálada medzi nimi nie je síce ideálna, ale podstatne lepšia, ako bola predtým,” opísala situáciu.
Európske médiá už istý čas uvádzajú ako možný dátum ďalšieho rozšírenia EÚ rok 2025, pričom sa hovorí o šanciach Čiernej Hory a Srbska. Mathernová však upozornila, že tento dátum je “veľmi indikatívny”.
“Je dobré mať nejakú métu, ale toto nie je v pozícii, ako keď bol stanovený dátum pre ‘veľký tresk’, pre rozšírenie EÚ o desať krajín na 1. mája 2004,” uviedla Mathernová. Dodala, že pre krajiny západného Balkánu platí plnenie si domácich úloh v zmysle štyroch priorít, lebo bez ich plnenia nebude možné hovoriť o ďalšom rozširovaní Únie.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
