Môj profil 
Predplatné
Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) potvrdila, že najviac diskutovanými témami boli strategické rámce budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, vrátane jej účinkov na zvýšenie úrovne environmentálnych opatrení.
Ministri sa zhodli v názore, že členské štáty by mali mať možnosť prispôsobiť nástroje svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, by mali uviesť v strategických plánoch CAP. Európska komisia predstavila nový model vykonávania, ktorý by mal viesť k významnému presunu zodpovednosti medzi EÚ a členskými štátmi.
“Vítame, že v súvislosti s novým modelom vykonávania skutočne dochádza k výraznému presunu zodpovednosti na plecia členských štátov. Zatiaľ však nie sú hranice flexibility pre členské štáty jasne zadefinované. Niektoré ustanovenia sú príliš vágne, čo môže negatívne ovplyvniť nastavenie rovnakých podmienok, napríklad v súvislosti so systémami kontrol a sankcií,” uviedla Matečná. Upozornila aj na príliš striktné ustanovenia, napríklad v otázke stropovania.
Ministerka zároveň ocenila zvýšenie úrovne environmentálnych ambícii v budúcom programovom období (2021 – 2027. Európska komisia začiatkom minulého roka začala verejnú konzultáciu k budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2021-2027. Tá by mala byť jednoduchšia, flexibilnejšia a zameraná viac na riešenie kľúčových výziev ako zabezpečenie primeranej životnej úrovne pre poľnohospodárov, ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy.
Matečná poukázala na skutočnosť, že minuloročné zrušenie výrobných kvót v sektore cukru viedlo k neobmedzenej produkcii v rámci trhu EÚ a k ďalším negatívnym dopadom. Cukor, ktorý sa doteraz povinne vyvážal do tretích krajín alebo dával na priemyselné spracovanie či ho bolo možné preniesť do nasledujúceho hospodárskeho roka, je teraz voľne predajný na vnútornom trhu EÚ. Štáty s významnou produkciou cukru sa prichystali na zrušenie kvót v niektorých prípadoch až s 30-% navýšením pestovateľských plôch.
Matečná upozornila, že pre prebytok cukru na vnútornom trhu EÚ, ktorý nie je možné rentabilne predať na svetovom trhu, jeho cena klesá. Produkcia cukru EÚ je o 3,7 miliónov ton vyššia ako vlani, pričom jeho cena na trhu EÚ bola v júli 2018 na úrovni 346 eur za tonu, čo znamená významný pokles oproti hodnotám v období platnosti systému kvót. Cena sa vtedy pohybovala na úrovni 490 – 500 eur/t.
Podľa jej slov je Slovenská republika pri maximálnom využití kapacít oboch svojich cukrovarov schopná zabezpečiť sebestačnosť v rámci výroby cukru na 100 %, a to pre potravinárske aj priemyselné využite.
Spotreba cukru na Slovensku stúpla z 29,5 kg/osobu v roku 2012 na 33,5 kg/obyvateľa v roku 2017.
V neposlednom rade sa účastníci Rady EÚ pre poľnohospodárstvo venovali aj problematike afrického moru ošípaných, ktorý znepríjemňuje život chovateľom zvierat v 10 krajinách Únie, vrátane Českej republiky, Maďarska a Poľska.
“Slovensko s obavami vníma zhoršovanie situácie v súvislosti s výskytom afrického moru ošípaných na území EÚ i mimo nej. Pozorne monitorujeme súčasnú situáciu, vyhodnocujeme a aktualizujeme stanovené opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu pripravenosti Slovenska v prípade výskytu nákazy na našom území,” vyhlásila Matečná.
Pripomenula, že SR sa vďaka konkrétnym preventívnym opatreniam tejto nákaze vyhla.
.jpg)
.JPG)
