Maroš Žilinka vyškolil Baránika: Vy ma tu teraz nebudete skúšať!

„Keď mi je doručené podanie či v čase, keď nie som príslušný na jeho vybavenie alebo v čase, keď už nie som príslušný na jeho vybavenie z dôvodu, že bola podaná obžaloba, zaniklo moje oprávnenie rozhodovať a musím ho postúpiť príslušnému orgánu, to je bežný postup.“ Vysvetľuje Žilinka. Baránik na to vzápätí odvetil: „V zmysle trestného poriadku smiete robiť len tie úkony, ktoré sú vymenované v Trestnom poriadku. Ktoré je to ustanovenie, ktoré vám dovoľuje takéto podanie, ktoré ste dostali postúpiť súdu ? Podotýkam, nie že podanie, vy ste dali svoju hlavičku naň, prepísali ste ho a podali ako vlastné,“ uviedol Baránik.

„To bol sprievodný list, ktorým som slušne postupoval,“ odvetil Žilinka. Baránik chcel vedieť na základe akého ustanovenia sa tak stalo. „Vy ma tu nebudete skúšať teraz zo zákonných ustanovení. Každé jedno podanie, aj keď podáte trestné oznámenie som povinný ho postúpiť,“ pokračuje Žilinka.

Žilinka konštatuje, že takýto stav je neúnosný a zneisťuje  verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania. Následne sa generálny prokurátor vyjadril k tvrdeniam, ktoré sú prevzaté z tlačovej konferencie predstaviteľov Úradu špeciálnej prokuratúry. Vo vzťahu k odstupovacím listom podpísaným prokurátorkami Generálnej prokuratúry SR, ktoré v rámci kompetencií prokuratúry Generálnej prokuratúry a generálneho prokuratúra o rozhodovaní o návrhoch na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní boli poverené vykonávaním úkonov v tejto veci.

„Prokurátor ÚŠP podá obžalobu a prokurátorka Generálnej prokuratúry napíše na súd, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá, že je to zarážajúce.“ Prečítal tvrdenie. „Toto nikde napísané nikdy nebolo.“ Vyjadril sa Žilinka.

„Rovnako vraj nie je pravdou to, že bolo súdu oznámené, že nebola vybavená 363 a to by malo odôvodňovať odmietnutie veci a vrátenie tejto veci prokurátorovi.“ Citoval Žilinka z vyjadrení. Hovorí o tom ako žiadne z tých upovedomení prokurátoriek takúto žiadosť, takýto návrh neobsahuje. Tieto podania vraj boli vykonané v plnej kompetencií tých, ktorí ich odstupovali. Každé jedno z podaní podľa Žilinku faktografickú chronológiu, zhrnutie skutočností a veľmi slušným spôsobom bolo nechané na uváženie súdu, že či ten postup je alebo nie je zákonný. „Nikde sa nehovorilo, že sudca má postupovať tak alebo onak,“ dodal Žilinka.

Baránik však pripomenul, že generálny prokurátor neodpovedal na základné otázky. „Keď jeden prokurátor spadajúci pod Generálnu prokuratúru podá obžalobu, prečo iný prokurátor, ktorý má navyše v zmysle zákona procesnú samostatnosť, má právo spochybňovať úkon v podstate svojho kolegu ? Pre mňa je zarážajúce až poburujúce, že vy to nepovažujete za napomáhanie obhajobe, čo je v priamom rozpore so základnou zásadou Trestného poriadku, že strany sú si rovné,” hovorí Baránik.

„Porušujete úplne základný princíp spravodlivosti v tom, že čo má prokuratúra robiť a to vo veciach, ktoré sa týkajú politických nominantov a prominentov, ktorí vás dosadili do funkcie. Realitou zostáva, že krivíte spravodlivosť a porušujete zákon,“ doplnil Baránik.

„V zásade by som znovu mohol začať opakovať to, čo som už povedal. Ja sa musím fakt ohradiť voči takým vyjadreniam akože krivíme spravodlivosť, porušujeme zákon. Nikto nespochybňoval nikdy ani nespochybňuje procesnú samostatnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, nikto nespochybňoval kolegov a už vôbec nikto z nás nenapomáhal obhajobe. Ústavný súd niekoľkokrát judikoval, že právo osoby oprávnenej podať generálnemu prokurátorovi návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní, zodpovedá povinnosť generálneho prokurátora sa takým návrhom zaoberať a o jeho vybavení navrhovateľa vyrozumieť. Samozrejme súčasťou tohto práva nie je aj právo, aby generálny prokurátor takémuto návrhu aj vyhovel v súlade s predstavami podávateľa.“ Objasnil vec Žilinka.