Môj profil 
Predplatné
Útoky na americké mrakodrapy zvané Dvojičky sa odohrali dňa 11. septembra 2001, pri ktorých zahynulo 2997 osôb zo 70 krajín sveta a zranenia utrpelo zhruba 6000 osôb. Spojené štáty odpovedali na útoky tzv. vojnou proti terorizmu. Jej súčasťou bolo aj prijatie zákona o boji s terorizmom. A v roku 2003 pod touto zámienkou vojensky napadli Irak.
Po rokoch začínajú o týchto tragických udalostiach rozprávať inak aj mainstreamové médiá. Najnovšie dal konšpirátorom za pravdu slovenský denník Plus jeden deň, ktorý vo svojom internetovom formáte zverejnil článok s názvom: “Vláda USA mala dozerať na pád Dvojičiek: Hľadaný kameraman prichádza s dôkazmi”.
V článku sa píše o hľadanom kameramanovi Kurtovi Sonnenfeldovi, ktorý pracoval na ministerstve vnútornej bezpečnosti Spojených štátov. Jeho úlohou bolo nafilmovať detaily, ktoré súviseli s miestom útoku na obchodné centrá v New Yorku. Podrobne skúmal epicentrum výbuchu pádu mrakodrapov a po desaťročiach prichádza s obvinením, že za útokom stála vláda USA. V roku 2002 však Kurt musel utiecť do Argentíny, pretože bol obvinený zo zabitia svojej ženy. Kameraman to však popiera a tvrdí, že to bola zámienka, ako ho odstaviť.
Podľa uvedeného portálu “hlavný dôkaz toho, že za pádom dvojičiek nie sú teroristi, ale vláda USA, je fotka priestorov klenby Svetového obchodného centra, ktorá bola úplne vyprataná ešte predtým, ako lietadlá narazili do mrakodrapov”. Kameramanovi Kurtovi sa tiež nepozdáva pád tretej budovy, ktorá mala spadnúť len tak sama od seba, bez zrážky s lietadlom.
“Najpodozrivejší mi príde osud spadnutej budovy vo Svetovom obchodnom centre, ktorá padla spolu s Dvojičkami. Táto budova nebola vôbec zasiahnutá lietadlom a neutrpela ani žiadne štrukturálne poškodenia. Napriek tomu sa 47-poschodový mrakodrap ukážkovo ako z knihy zložil za 6,5 sekúnd a ostal z nej len prach,” povedal Kurt.
Po pätnástich rokoch sa, zdá sa, karta obracia a čím viac je oficiálna verzia pádu dvojičiek pomaly spochybňovaná a konšpiračné teórie sa pomaly pre verejnosť stávajú prijateľnejšie.
Samuel Gdovin
