Bratislava/Budapešť 12. augusta (TASR) – Úmrtím sa v Maďarsku končí trestné stíhanie Lászlóa Csatáryho, ktorý bol obvinený z vojnového zločinu. Uviedol to pre agentúru MTI Csatáryho obhajca Gábor Horváth po tom, čo jeho mandant v sobotu vo veku 98 rokov zomrel v Budapešti.
Obhajca dodal, že Csatáryho rodinní príslušníci žijúci v Kanade čoskoro pricestujú do Maďarska.
Podľa MTI Odvolací súd hlavného mesta nariadil pred niekoľkými dňami Súdu hlavného mesta pokračovanie pozastaveného procesu v Csatáryho kauze. Proces predtým pozastavil súd s odôvodnením, že za skutky uvedené v obžalobe bývalého veliteľa košického geta už raz v roku 1948 odsúdili v Košiciach na trest smrti. Súd nariadil preveriť, či verdikt zmenený Krajským súdom v Košiciach na jar tohto roka je platný aj v Maďarsku a či je možné ho vykonať v Maďarsku.
Košický krajský súd mal rozhodnúť 26. septembra o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon doživotného väzenia. Csatárymu, ktorý žil v Budapešti, boli pripisované vojnové zločiny z čias druhej svetovej vojny.
Pôvodne mal súd o spôsobe výkonu trestu pre Csatáryho rozhodnúť 11. júla, odsúdený na doživotie sa však na košický súd nedostavil a chýbala aj poštová návratka o doručení predvolania.
Československý súd v Košiciach 8. júna 1948 uložil Csatárymu v jeho neprítomnosti trest smrti. Senát Krajského súdu v Košiciach 31. januára 2013 zmenil tento trest na doživotné väzenie.
Csatáry podľa Centra Simona Wiesenthala zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 ľudí z Košíc na Ukrajinu, kde mnohých z nich v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili. Čelil aj obvineniu z pomáhania pri organizovaní deportácií približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944.
Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997. O tom, že hľadaný vojnový zločinec býva v Budapešti, informoval vlani v lete britský denník Sun.