Maďarsko chce diverzifikovať svoje dodávky energie, keďže na Ukrajine zúri vojna a európske sankcie voči Rusku sťažujú stredoeurópskej krajine udržanie stabilného toku energie. Maďarský premiér Viktor Orbán využil svetový šampionát v atletike v Budapešti na prijatie množstva lídrov z Blízkeho východu a Strednej Ázie v snahe zabezpečiť nové trasy dodávok energie do Maďarska.

Jednou z najdôležitejších je plynovod TurkStream, ktorý obchádza Ukrajinu a pumpuje plyn priamo z Ruska cez Čierne more do Turecka a odtiaľ cez západný Balkán do Maďarska. V minulom roku sa touto trasou dodala polovica dodávok plynu do krajiny – 4,8 miliardy metrov kubických. Posilnenie tejto energetickej spolupráce a prehĺbenie “strategického partnerstva” boli na programe rokovania Viktora Orbána s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v nedeľu 20. augusta. Obe krajiny podpísali dohodu, na základe ktorej bude Budapešť nakupovať 275 miliónov metrov kubických zemného plynu priamo od Ankary, čo je prvý prípad, keď Turecko vyváža časť svojho plynu do európskej krajiny, ktorá s ním nehraničí. Okrem toho sa postavenie Turecka ako tranzitnej krajiny stane pre Maďarsko dôležitejším aj vzhľadom na budúce dodávky plynu z Azerbajdžanu a Turkménska, zdôraznil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev bol totiž jedným z ďalších zahraničných hodnostárov, s ktorými Viktor Orbán v Budapešti rokoval tvárou v tvár. Výsledkom rozhovorov bola dohoda o tom, že Azerbajdžan poskytne v tomto roku 100 miliónov metrov kubických plynu a vytvorí s Maďarskom prepravné spojenie.

🇦🇿🤝🇭🇺@PM_ViktorOrban received @presidentaz in his office earlier today. They discussed energy supply, physical security regarding the Ukraine conflict, and economic challenges. Azerbaijan will provide 100 million cubic meters of gas this year and establish a gas transport link… pic.twitter.com/7s4c62htFr

— Zoltan Kovacs (@zoltanspox) August 20, 2023

Nielen Maďarsko, ale aj viaceré ďalšie európske štáty hľadajú pomoc v Azerbajdžane uprostred vojny a energetickej krízy. Európska komisia požehnala a finančne podporila dohodu uzavretú minulý rok medzi vedúcimi predstaviteľmi Azerbajdžanu, Gruzínska, Rumunska a Maďarska o výstavbe elektrického kábla vedúceho popod Čierne more, ktorým sa má do Európy prepravovať zelená azerbajdžanská energia z plánovaných veterných elektrární v Kaspickom mori.

Energetika bola hlavnou témou aj v pondelok, keď sa katarský emir Tamim bin Hamad Al Thani stretol v Budapešti s Viktorom Orbánom a maďarskou prezidentkou Katalin Novákovou. Péter Szijjártó minulý týždeň oznámil, že sa dosiahla politická dohoda, na základe ktorej bude Maďarsko od roku 2027 dostávať dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) z Kataru. Táto blízkovýchodná krajina má po Rusku a Iráne tretie najväčšie zásoby zemného plynu na svete.

Had a meaningful conversation with the Emir of #Qatar about the possibilities of cooperation between our 🇶🇦 🇭🇺 countries. Thank you very much @TamimBinHamad for your invitation, which I accepted, so we will soon continue building bilateral relations in Qatar. pic.twitter.com/ZUDs7CRT2H

— Katalin Novák (@KatalinNovak_HU) August 21, 2023

Cez víkend sa v Budapešti hovorilo aj o politike, keďže Maďarsko a Turecko rokovali o členstve Švédska v NATO. Turecko blokuje vstup škandinávskej krajiny do vojenskej aliancie, odkedy Švédsko požiadalo o členstvo po minuloročnej ruskej invázii na Ukrajinu. Ankara ako dôvod odkladu ratifikácie členstva Švédska uviedla ukrývanie kurdských teroristov v Štokholme a najnovšiu vlnu pálenia Koránu vo Švédsku. Maďarsko je jediným ďalším členom NATO, ktorý neratifikoval vstup Švédska, ale odborníci sa domnievajú, že skôr z taktických dôvodov – z dôvodu spojenectva so svojím spojencom Tureckom – ako z dôvodu otvorenej kritiky Švédska. Péter Szijjártó prisľúbil, že maďarský parlament sa k tejto otázke vráti po letných prázdninách.

Západní pozorovatelia si všimli, že na začiatku majstrovstiev sveta v atletike v Budapešti chýbali západoeurópski lídri, zúčastnili sa len bývalí lídri Andrej Babiš z Českej republiky, Sebastian Kurz z Rakúska a Janez Janša zo Slovinska.

🇭🇺@PM_ViktorOrban among friends at @wabudapest23@AndrejBabis @TamimBinHamad @sebastiankurz @JJansaSDS pic.twitter.com/xuWgjtesJf

— Zoltan Kovacs (@zoltanspox) August 20, 2023

Maďarsko je od začiatku rusko-ukrajinskej vojny jediným členom EÚ, ktorý vyzýva na mier a odmieta vojenskú pomoc Ukrajine. Je tiež jediným členským štátom EÚ, ktorý od začiatku vojny udržiava kontakty s Kremľom, pričom Péter Szijjártó pravidelne pripomína kritikom, že Maďarsko, štát do veľkej miery závislý od dodávok ruského plynu, nemôže vykurovať domy ideológiou a hodnotami. Maďarsko získava približne 80 % zemného plynu z Ruska – predovšetkým prostredníctvom plynovodu TurkStream – a dôrazne bojuje proti sankciám voči ruskej energetike, ktoré navrhuje Európska únia. Srbský prezident Aleksandar Vučič počas svojej víkendovej návštevy Budapešti prisľúbil, že Srbsko poskytne Maďarsku zvýšené dodávky ruského zemného plynu, ak Ukrajina pristúpi k ukončeniu dohody o tranzite plynu s Ruskom.

Prečítajte si tiež:

• Turecký prezident Erdogan navštívil Maďarsko na deň svätého Štefana, aby rokoval o členstve Švédska v NATO a energetickej bezpečnosti
• Maďari v českej krajine zázrakov. Orbán odhalil komu je podriadená Praha