Najprv zahraničné súvislosti: podľa serveru Daily Mail má stredná trieda smolu. V Spojenom kráľovstve sa totiž najbližšia energopomoc bude týkať len vybraných domácností (u nás je zatiaľ širšie dostupná vďaka striedmo nastavenému limitu bonity domácnosti.)

Tamojšia ministerka financií Rachel Reevesová takto reaguje na krízu na Blízkom východe (uzavretie Hormuzského prielivu). Výhľad na jej koniec je neistý a podľa analýz aj pri včasnom ukončení konfliktu s Iránom môže trend vzostupu cien energií rezonovať ešte aj na Vianoce (ostrovy navyše čaká nízky hospodársky rast 1.1%).

Briti tak musia rátať s variantom, že do júla sa môžu ich účty za bývanie zvýšiť až o jednu pätinu (LNG tlačí hore aj ceny elektriny). Reevesová tiež – v duchu taktiky „nechceného dedičstva” – obvinila svojich predchodcov, že v roku 2022 poslali neadresne 40 miliárd tým „majetným“.

Za pár eur navyše?

ÚRSO nás síce v decembri upokojoval, že na Slovensku dôjde len k miernemu nárastu cien energií, no príklad z Londýna signalizuje opak. Vykurovanie sa v dôsledku geopolitickej krízy môže predražiť o viac než len avizovaných pár eur – a to ešte môžeme ďakovať Bohu, že ETS2 boli odložené na rok 2028…

Pritom vývoj cien elektriny bol pred americko-izraelskou agresiou optimistický. V roku 2027 mali podľa prognóz odborníkov dokonca zaznamenať pokles o 6%. Analytici tiež upozornili na možné problémy s výpadkom dodávok plynu kvôli odstrihnutiu od Ruska – toto by si mali slovanofóbovia zapamätať, keď si budú chytať hlavu nad vyúčtovaním. (Gazprom pritom podpísal memorandum o navýšení dodávok do Číny, takže zdroje sú, len vôľa chýba – v Bruseli) Pretože opozícia akiste bude zvaľovať zvýšené náklady na bývanie s krokmi súčasnej vlády.

Paradox je v tom, že práve rezort hospodárstva pre nás zabezpečuje energopomoc – uvidíme, dokedy to bude štátna pokladnica zvládať pri sústavnej, ale nevyhnutnej konsolidácii.

KDH reaguje útokom

Na aktuálnej tlačovke kresťanských demokratov (https://www.youtube.com/watch?v=Px6UMYxAvhE) padli tvrdé vyjadrenia na adresu ministerky Denisy Sakovej (HLAS). Podľa Rastislava Krátkeho (ex-matovičovci) si vraj v hnutí vytiahli dáta z rôznych (vrátane európskych) zdrojov, a vyšlo im „fiasko”. Na základe ich „prísne konzervatívneho” matematického modelu ide totiž každé piate euro na pomoc ľuďom, ktorí vlastnia dve alebo viac obytných nehnuteľností. KDH má za to, že by „títo ľudia” nemali dostávať pomoc. (Na domácnosti malo byť podľa Krátkeho celkovo vyčlenených 370 miliónov eur, a eurofondy vo výške 17 miliónov eur mali zabezpečiť technologický/prevádzkový aparát k prevedeniu celej operácie.)

Vyzvali teda Sakovú, aby energopomoc prehodnotila a spravila ju čo najviac adresnou. O preverenie dotácií budú dokonca z hnutia žiadať Najvyšší kontrolný úrad.

Avšak prezentovať vlastníkov dvoch nehnuteľností ako defakto bohatých je scestné, a to z jednoduchého hľadiska: Slovensko bola tradične krajina, kde sa veľké množstvo ľudí dokázalo dostať k vlastnému bývaniu (pred rokom 1989, ale aj neskôr, na vtedy ešte výhodné hypotéky). (európske porovnanie vlastného bývania nájdete TU) Ľudia pritom neraz vlastnia po jednom ďalšom byte (alebo chate) ako príslušníci strednej (resp. vyššej strednej) triedy (či už na hypotéku alebo z dedičstva). Treba tu pozorne rozlišovať, keď má niekto napríklad päť tzv. investičných bytov – tam sa o nadbytočnej energopomoci môžeme baviť, ale o strednej triede už asi nie.

Kto je to vlastne stredná trieda?

To spojenie používame automaticky, ale upresnime si ho pre naše potreby aspoň rámcovo, bez zachádzania do akademických debát. Zjednodušene by sme mohli pri spoločenských vrstvách hovoriť o deliacich kritériách vzdelanie – druh práce – výška príjmu, a ešte zjednodušenejšie o rozdelení pôsobiska kancelária oproti fabrike (robotnícka trieda). Svoju úlohu pri rámcovaní konkrétnej socioekonomickej skupiny zohráva samozrejme aj vlastnený majetok/kapitál.

Ale znamená to, že keď už ľudia niečo vlastnia, treba im z toho zobrať, alebo im nepriznať malé výhody, ako ostatným?

Ekonomická prognóza nás dlhodobo varuje, že Slovensko síce má v porovnaní so štátmi OECD výraznejšie zastúpenú strednú triedu (v roku 2019 ju podľa smelých odhadov tvorilo až okolo 70% obyvateľstva), no funguje v klesajúcej dynamike, keď sa ľudia dostávajú do nižších príjmových skupín – podľa niektorých zdrojov sa táto skupina občanov vytráca už viac ako 10 rokov.

Analytici hovoria o súčasnom období ako o záťažovom, keďže práve stredná vrstva je tá, ktorá vo veľkej miere prispeje na štátnu konsolidáciu (odvodové zaťaženie a celkové financovanie sociálneho štátu).

Či teda na Slovensku bude mať stredná trieda z hľadiska energopomoci podobnú „smolu“ ako vo Veľkej Británii, sa ukáže v priebehu/koncom roka. KDH síce teraz hrá na sociálnu kartu, akože chce energopomoc maximálne adresnú (prednostne ľuďom z kategórie na hranici chudoby), avšak podľa toho, ako vystupuje, vylieva z vaničky spolu s úzkou skupinou bohatých aj strednú vrstvu (na ktorej adresu tvrdí, že nech jej teda štát menej berie na odvodoch).

Mimochodom, keďže som ako prvú zachytil kritiku energopomoci v britskom parlamente, vyslovím hypotézu, že KDH – zaiste sledujúc medzinárodné politické témy a trendy – si ju šikovne adaptovalo na slovenské pomery, aby sa prezentovali s akože samostatnou agendou (keďže nič iné nemajú). Ale možno sa mýlim, a kuli svoj plán od príchodu „ekonomickej posily“ v Krátkeho osobe.

Výsledok je však rovnaký – naďalej ignorujú hodnotové otázky, ako keby tu na dúhové mimovládky nechodili státisíce eur…

Prečítajte si tiež:

• Galek podal trestné oznámenie pre podozrenia z úniku údajov pri energopomoci
• Najmenej 80 miliónov z energopomoci podľa KDH končí u ľudí s viacerými nehnuteľnosťami