Ak by som bol v ich koži, ťažko by som konal inak. EÚ, ako konfederáciu, možno prirovnať k lodi s 28 kapitánmi na palube. Ak vládne slnečné počasie, tak potom to väčšine kapitánov nevadí. Problém začína vtedy, ak začne silná búrka, alebo ak hrozí zrážka, ako v prípade Titaniku a je potreba na ňu rýchlo reagovať. Vo federatívnom usporiadaní (Rusko, USA), kedy má loď len jedného kapitána je rozhodovanie v krízových situáciách oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Ak má im a Číne EÚ konkurovať, tiež potrebuje len jedného kapitána na palube.

Ak majú v krízových situáciách krajiny EÚ protichodné záujmy (napr. na vojnu v Sýrii, migráciu, sankcie proti Rusku), hľadanie kompromisu môže trvať veľmi dlho a v dôsledku omeškania môže dôjsť aj k nenapraviteľným škodám. Niet divu, že kancelárke po nekonečných a neplodných summitoch došla trpezlivosť a chce založiť federáciu, ktorej chce sama veliť.

Samozrejme, že pritom musí hodiť väčšinu kapitánov cez palubu a ako zámienka jej k tomu poslúži práve migračná kríza. Obávam sa, že zo strany Nemecka ide o veľmi racionálne rozhodnutie. Myslím si, že vzali do úvahy silne neistú a turbulentnú budúcnosť Európu a usúdili, že ju lepšie prežijú v spojení s bohatšími štátmi. Ďalej potom lámanie osi Paríž – Berlín, ktorá bola hýbateľom EÚ a skúsenosť z Grécka, keď Nemci boli za “fackovacieho pajáca” Európy, dokonca proti nim vznikla iniciatíva “nekupujte nemecký tovar” a kancelárke primaľovávali Hitlerové fúziky.

Nepríjemnou skutočnosťou je, že sme nemeckú fintu neprekukli, takže v českých a slovenských médiách je dnes Angela Merkelová považovaná za hrubo chybujúcu političku. Som úplne opačného názoru. Myslím, že z jej strany ide o hlboko premyslenú taktiku, kedy migračnú vlnu využije na to, aby jej občania schválili vytvorenie silnej “Severnej Únie”, ako opatrenia “na zastavenie migračnej krízy “.

Pripomeňme si to niekoľkými signálmi zo zahraničnej tlače: holandské noviny De Telegraaf už 18. novembra 2015 napísal, že holandskí politici uvažujú o zriadení “mini- Schengenského priestoru”, ktorý by mal zahŕňať päť krajín: Belgicko, Luxembursko, Nemecko,Holandsko a Rakúsko; 25. novembra 2015 šéf Európskej komisie Juncker hovorí: “Jednotná mena nedáva zmysel, ak padne Schengen”; kancelárka Merkelová, aby to každému bolo jasné, v januári 2016 v Mainzi, Junckerové slová potvrdila: “uzavretie hraníc v rámci Schengenu, znamená zároveň koniec eura”.

Signálov, že sa Severná Únia a Severné euro pripravuje, sme mali dosť, vrátane tých, že štáty V4 nebudú do “malého Schengenu” zahrnuté, za neochotu prijímať utečencov. Taliansko, Grécko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko sú zase na členstvo v Severnej Únii ekonomicky príliš slabé a Francúzsko preto, že sa v ňom schyľuje k víťazstvu “radikálnych” strán odmietajúcich užšiu integráciu EÚ. S Britániou sa v tomto pláne nikdy nepočítalo.

Česi a Slováci Nemcom neustále dokazujú, že hodiť ich cez palubu od nich bolo správne rozhodnutie. Platí to aj o našom “nápade” na zriadenie “záložných hraníc”. Vlády V4 uzavretím macedónskych a bulharských hraníc s Gréckom len moslimskej utečencov nasmerujú do ďalšej moslimskej krajiny – Albánsko. Albánsko ich samozrejme nadšene víta, už len preto, aby z nich vycvičila – spoločne s Turkami, Kosovčania a Bosniaci – nových džihádistov – bojovníkov proti Západným Križiakom! Svätá prostota!

Veď vlády V4 pomáhajú vytvárať bojovníkov sami proti sebe! Úplne nevídaná hlúposť! Kancelárku Merkelovú len presvedčili o tom, že sú pre ňu len zbytočná príťaž, ktorej sa musí zbaviť. A čo povedať na záver? Európska únia bola, žiaľ, postavená ako konfederácia a nemá teda ani spoločnú vládu, spoločnú zahraničnú a finančnú politiku, ale ani armádu na stráženie spoločného priestoru. Európska rada, samit najvyšších predstaviteľov Únie je tak odkázaná na neustále hľadanie konsenzu medzi členskými krajinami, ktoré majú neraz i protichodné záujmy. Výsledkom je ťažkopádnosť a pomalá reakcia na krízové ​​situácie. Európska komisia či Európsky parlament, ako inštitúcia konfederácie, nemajú ani právomoci na riešenie zásadných problémov, ktoré nás zastihli s krízou eura, občiankou vojnou na Ukrajine a migračnou krízou.

Nedostatok právomocí spätne vedie k tomu, že sú do vysokých funkcií v EÚ dosadzovaní “Odložení politici”, ktorí postrádajú schopnosť riešiť strategické problémy. Súhrnne povedané: EÚ zlyháva aj nezlyháva, pretože ako konfederácia nemá nástroje, ktorými by rýchlo a operatívne závažne krízy riešila. Svoj konfederačný tieň jednoducho prekročiť nemôže. Ak chcú Nemci hrať väčšiu úlohu vo svetovej politike a byť ekonomicky konkurencieschopní voči USA, Rusku a Číne, zákonite musia prejsť k formovaniu federácie. Štáty, ako Británia, ČR a Slovensko, ktoré vyššiu mieru integrácie odmietajú, môžu premeniť EÚ (bez Nemecka) na zónu voľného obchodu a spokojnosť môže nakoniec zavládnuť na všetkých stranách.

Vít Klíma