Môj profil 
Predplatné
Pred dvoma týždňami zverejnil portál Aktuality.sk článok s názvom „Nechcem mať dieťa. Počet žien bez detí rastie“. Autorka v ňom opisuje malý prieskum izraelskej sociologičky Orny Donathovej, ktorá sa rozhodla nemať – v krajine, kde je početná rodina symbolom zachovania jej existencie – deti. Donathová publikovala štúdiu, v ktorej 23 matiek vo veku od 25 do 75 rokov priznalo, že ľutujú, že mali deti.
Sociologička sa matiek opýtala jedinú otázku: „Keby ste mohli vrátiť čas, stali by sa ste sa znova matkou – so všetkým, čo dnes viete a so svojimi dnešnými skúsenosťami?“ Ženy, ktoré sa prieskumu zúčastnili, odpovedali „nie“.
Prieskum mal preukázať, že tak ako môže byť pre niekoho materstvo v živote naplnením a udalosťou, ktorá prináša osobné šťastie, radosť a hrdosť, môže byť pre iného zdrojom bezmocnosti, frustrácie, sklamania či útlaku.
Izrael sociologičku začal spochybňovať, preto sa rozhodla publikovať svoj prieskum v Nemecku. Následne sa nemeckými médiami začali šíriť svedectvá, že určité ženy k materstvu prinútil tlak okolia či spoločnosti. Že im to neprinieslo to, čo od toho očakávali – a to, čo už mali, im vzalo. Začína sa spoločenská diskusia o téme materstva. Veď prečo pri aktuálnej slobode slova by sme nemohli diskutovať o tom, že ženy nechcú mať deti?
Nielen diskusia, ale aj prieskum
A keďže je dovolené o všetkom nielen diskutovať ale aj študovať, prišla izraelská sociologička s malým prieskumom. Liberálne Nemecko posunulo prieskum do „prijateľných rozmerov“ a uskutočnilo prieskum na vzorke 1200 rodičov oboch pohlaví. Takmer pätina oslovených uviedla, že keby sa mali rozhodnúť dnes mať znova deti, nemali by ich – 8 % s výrokom súhlasilo úplne, ďalších 11 % skôr. Kuriozitou však je, že všetky ženy (až na 3-percentá) tvrdili, že svoje deti milujú. Prieskumami je tu teda snaha uvedenú problematiku predstaviť z vedeckého uhla pohľadu.
Príbehy pribúdajú… Témou sa už zaoberá aj Denník N v článku „Žena utiekla od troch malých detí, už nechcela byť mamou“.
„Takmer všetky kultúry uznávajú princíp, že matka musí pri deťoch zostať takmer za všetkých okolností, chrániť ich svojím vlastným telom, myslieť predovšetkým na ne a ich potreby. Matky, ktoré sa takto nesprávajú, sú pranierované a odvracajú sa od nich aj ich najbližší,“ uvádza sa v článku, ktorý opisuje príbeh 42-ročnej ženy, ktorá opustila svoje tri deti.
… spoločensky akceptované
Je teda len otázkou času, kedy sa aj v televízii objavia príbehy žien, ktoré opustili svoje deti. To, čo sa teraz považuje za radikálnu situáciu sa vplyvom pribúdajúcich príbehov začne posúvať do oblasti možného a spoločensky akceptovaného.
Po masírovaní spoločnosti príde nahradenie nepríjemnej skutočnosti výrazom, ktorý bude o matkách, ktoré opustili svoje deti, hovoriť jemnejšie. A tu vznikne dôležitý moment pre spoločenskú legalizáciu doteraz nemysliteľného.
Problematika materstva sa masírovaním dostane do povedomia ľudí a následne sa vytvoria dva protichodné tábory, tak ako je to teraz pri homosexuáloch. Posledné pochody v Bratislave – Hrdí na rodinu a Dúhový pride – sú toho dôkazom. Čo bude nasledovať ďalej, preukazuje stupňovanie požiadaviek skupín LGBTI.
Mnohé médiá teda namiesto toho, aby ženy vo svojich článkoch povzbudzovali, ak sa u nich dostaví individuálny pocit, že starostlivosť o deti nezvládajú, vyzdvihovali ich prínos pre spoločnosť pri starostlivosti o deti, vyzývali vytvárať podmienky pre čiastočne pracovné úväzky či prácu z domu na zladenie starostlivosti s možnosťou pracovať, utvrdzujú v ženách ich pochybnosti a prezentujú to ako niečo prirodzené a tak prikladajú polienka do ohňa zvráteností a nenormálností, ktorí nakoniec ztroví našu civilizáciu.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
