Lučanský bol v totálnej izolácii. Nedovolili mu ani telefonát s manželkou. Oficiálne dokumenty hovoria o tom, že zranenia oka si mal spôsobiť nešťastným pádom. Napokon mal spáchať samovraždu. Cudzie zavinenie vylúčili

Ukazuje sa, že Lučanského totálne izolovali. Napriek tomu, že mal poschodovú posteľ, v cele bol úplne sám, nedovolili mu čo i len sa na chodbe stretnúť s inými obvinenými a orgány činné v trestnom konaní mu dokonca odmietli povoliť telefonát s manželkou

1. dokument: Lučanský bol v totálnej izolácii

Prvý zverejnený dokument opisuje bezpečnostné opatrenia aké boli v Prešovskej väznici zavedené po príchode generála Lučanského do kolúznej väzby. Lučanského totálne izolovali. Nemal prístup k žiadnym iným väzneným ľuďom:

“Obvineného umiestniť vrámci štandardného režimu samostatne na celu…

Režimové činnosti s obvineným sa mali vykonávať tak, aby neprichádzal do kontaktu s inými obvinenými, alebo odsúdenými v ústave. Pri vychádzaní z cely zabezpečiť neprítomnosť iných väznených osôb v priestoroch pohybu obvineného.”

V odôvodnení sa píše, že takýto režim pre generála Lučanského je potrebný z preventívno-bezpečnostných dôvodov, nakoľko ide o bývalého vrcholového funkcionára PZ.

Návrh na takúto izoláciu Lučanského predložil vedúci oddelenia ochrany Róbert Kravčák a podpísal ho aj riaditeľ väznice Norbert Kundrák.

2. dokument: Lučanský mal nešťastne padnúť a poraniť si oko

V druhom zverejnenom dokumente je opisovaná situácia, čo sa stalo dňa 9. decembra. Jedná sa o dodnes diskutovaný incident, kedy sa Lučanský za záhadných okolností zranil.

Dozorca Marek Verešpej opisuje ako odhlalil Lučanského zranenie oka: “Pri rannej kontrole som si všimol začervenané spodné viečko pravého oka u obvineného Milana Lučanského. V priebehu rozhovoru mi obvinený Lučanský odpovedal: “To nič nie je, udrel som sa.”

Dozorca ďalej opisuje, že Lučanský najprv odmietol ošetrenie lekárom. Lučanský mal podľa jeho výpovede povedať, že k zraneniu prišiel tak, že si v cele, keď nemohol spať, pristúpil šľapku a následne spadol a udrel sa o roh postele.

Lučanský mal ďalej tvrdiť, že pri následnom cvičení sa mu zranenie ešte zhoršilo. Po porade so svojimi právnikmi následne požiadal o ošetrenie. Dozorca taktiež uviedol, že cudzie zavinenie zranenia Lučanského je vylúčené.

3. dokument: Ministerská kontrola v trenčianskej nemocnici

Tretí dokument hovorí o ministerskej kontrole v trenčianskej väzenskej nemocnici, kde sa generál Lučanský zotavoval po operácii v Ružomberku. Riaditeľ trenčianskej nemocnice Miloš Drgo a jeho zástupca primár neurologického oddelenia Dušan Poliak ministerskej kontrole najprv odpovedali, že Lučanský bol k ním privezený po operácii vo vojenskej nemocnici v Ružomberku, kde absolvoval približne hodinovú operáciu.

Ministerská delegácia sa taktiež pýtala na to, či si Lučanský zranenia mohol zapríčiniť sám. Trenčianski lekári takéto niečo vylúčili. Neboli na krku nájdené žiadne poranenia, ktoré by nasvedčovali pokusu o samovraždu.

Kontrolórov z ministerstva taktiež zaujímalo, či by Lučanského zranenie mohla zapríčiniť iná osoba, alebo či je reálne, že si takéto zranenie mohol spôsobiť len nešťastným úrazom. Primár nemocnice na to odpovedal, že takéto zranenie po úraze je zriedkavé, no nevylúčil ho a považuje za reálnu aj verziu, že k tomuto zraneniu mohol prísť aj zakopnutím a následným udrením sa o konštrukciu postele.

Primár taktiež vylúčil cudzie zavinenie. Tvrdí, že ak by došlo k bitke, určite by mal Lučanský aj iné poranenia a nie len poranenie v oblasti oka.

V trenčianskej nemocnici bol k Lučanskému privolaný aj psychiater, ktorý nezistil žiadne psyhciatrické ochorenie. Napriek tomu ho však umiestnili na psychiatrické oddelenie. Lekári uviedli, že to urobili z bezpečnostných dôvodov.

Delegácia z ministerstva spravodlivosti na základe týchto informácii a tiež na základe kamerových záznamov v Prešovskej väznici konštatuje, že zranenie Milana Lučanského nebolo spôsobené inou osobou.

Mnohí sa však zamýšľajú aj nad vyjadrením obhajcu Milana Lučanského Matúša Bereseckého, ktorý po prvotných informáciách začiatkom decembra o údajnej samovražde, reagoval nasledovne: „Vzhľadom na mediálne dezinformácie o zdravotnom stave môjho klienta s jeho písomným súhlasom podmieneným súhlasom rodiny, ktorý som dostal dnes, uvádzam, že k zraneniu nedošlo úmyselným a ani cudzím zavinením. Môj klient podstúpil operačný zákrok vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. V súčasnosti je v pooperačnej liečbe vo väzenskej nemocnici Trenčíne. Jeho zdravotný stav je uspokojivý bez predpokladu dlhodobej liečby a trvalých následkov. Milan L. chce poďakovať všetkým zainteresovaným zdravotníkom, ako aj pracovníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) za korektný prístup.“

V dokumentoch, ktoré zverejnilo ministerstvo spravodlivosti sa uvádza, že účelom vyjadrenia obhajcu „bolo zastaviť šírenie nepravdivých informácií na verejnosti, ktoré by mohli mať negatívny dopad na zdravotný a psychický stav jeho rodinných príslušníkov (najmä na manželku a matku obvineného), s ktorými nemal kontakt.“

4. dokument: Riaditeľ nemocnice tvrdí, že Lučanského nikto nezbil

V ďalšom dokumente je vyjadrenie vedenia Trenčianskej nemocnice, ktoré bolo vypracované na požiadanie prokuratúry, ktorú zaujímalo ako došlo k zraneniu Lučanského.

Riaditeľ nemocnice odpísal nasledovne:

“Mechanizmus vzniku zranenia korešponduje s vyjadrením menovaného, pretože pri klinickom vyšetrení ani pri CT vyšetrení neboli zistené iné stopy úrazu. Napríklad výrazný opuch mäkkých tkanív v oblasti očnice či zlomenina tvárových kostí, alebo kostí tvoriacich očnicu. Na základe vyššie uvedených skutočností nebolo ošetrujúcim lekárom vyslovené podozrenie zo spáchania trestného činu ublížení na zdraví inou osobou, z uvedeného dôvodu nebolo potrebné prijímať opatrenia za účelom oznámenia podozrenia zo spáchania trestného činu.”

Dokumenty 5 a 6: Lučanskému nedovolili telefonovať s manželkou

Lučanský počas svojho zotavovania sa v Trenčianskej nemocnici, požiadal orgány činné v trestnom konaní, aby mu umožnili zatelefonovať si so svojou manželkou.

Jeden deň pred Vianocami, 23. 12. 2020 však orgán činný v trestnom konaní vydal odmietavý verdikt. Vyšetrovateľ, ktorého meno je v dokumente začiernené, nedovolil generálovi Lučanskému telefonát so svojou manželkou: “Nesúhlasím, aby obvinený telefonoval s uvedenými kontaktnými osobami.”

7. dokument: Tvrdia, že to bola samovražda

Zrejme najdôležitejší je dokument číslo 7. V tom sa píše o tom ako našli Lučanského údajne obeseného na posteli. Jedná sa o úradný záznam výpovede dozorcu Jaroslava Vaška, ktorý ako prvý zistil, že sa Lučanský obesil.

Vaško tvrdí, že v čase 16:39, po tom ako Lučanský nereagoval na výdaj večere, cez bufetové okienko spozoroval, že Lučanský nehybne leží na posteli. Následne ešte s ďalším dozorcom vstúpili do cely:

“Otvorili sme dvere, vstúpili sme do cely a zistili sme, že menovaný leží na bruchu s hlavou tesne nad čelom postele, okolo krku mal jedenkrát otočenú ústavnú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná o hornú konštrukciu poschodovej postele. “

Dozorca ďalej vypovedá, že okamžite stlačil núdzové tlačítko,uvoľnili mu hlavu z teplákovej bundy, položili ho na podlahu, privolali záchranku a spoločne s kolegom začali Lučanskému poskytovať prvú pomoc. Oživovanie vykonávali až do momentu keď v čase 16:58 prišla záchranka. Po zabezpečení základných životných funkcií bol prevezený v čase o 17:30 do prešovskej nemocnice.

Samuel Gdovin