LS: Talianska synoda biskupov chce v Cirkvi uznať „ homosexuálnu a transrodovú identitu“

Dokument odmieta „diskriminačné postoje“ Cirkvi voči homosexuálnej a transrodovej identite, napriek tomu, že s tým spojené hriechy môžu spôsobiť večnú smrť.

Dokument „Yeast of Peace and Hope“ vydaný v Ríme, používa bezprecedentný jazyk na vyjadrenie otvorenosti voči “narušeným identitám”, čo môže povzbudiť tých, “ktorí upadli do týchto tragických podmienok, aby ďalej riskovali spásu svojich nesmrteľných duší”, píše portál LifeSiteNews.

V časti 30(c) venovanej „Starostlivosti o vzťahy“ s doplnkovým podtitulom citátom zosnulého pápeža Františka „Tutti, tutti, tutti“ („Všetci, všetci, všetci“) sa talianske cirkevné autority s drvivou väčšinou zaviazali k podpore otvorenosti a uznania homosexuálnych a transrodových identít.

Táto najcitlivejšia otázka celého zhromaždenia zaväzuje „miestne cirkvi, aby prekonali diskriminačný postoj, ktorý je niekedy prevládajúci v cirkevných kruhoch a v spoločnosti, a podporovali uznanie a sprevádzanie homosexuálnych a transrodových osôb, ako aj ich rodičov, ktorí patria do kresťanskej komunity.“

Dokument používa zámernú terminológiu a výslovne odmieta „diskriminačný postoj, ktorý je niekedy prevládajúci v cirkevných kruhoch“, bez toho, aby rozlišoval, či je takáto diskriminácia objektívne spravodlivá (napríklad odmietnutie svätého prijímania osobám v aktívnych homosexuálnych vzťahoch) alebo nespravodlivá (napríklad prejavovanie pohŕdania voči takýmto osobám).

Zámerne sa tiež snaží prekročiť toleranciu alebo rešpektujúce pochopenie tých, ktorí bojujú s takými poruchami vo svojom úsilí o svätosť prostredníctvom sviatostí Cirkvi. Namiesto toho „uznáva“ homosexuálnu a transrodovú  identitu, čo naznačuje, že ťažké hriechy, ku ktorým sú takéto osoby často otvorene priklonené, neohrozujú ich posvätenie v Ježišovi Kristovi, ale naopak môžu byť normalizované.

Cirkev v Taliansku v boji proti „homofóbii a transfóbii“

Napriek tomu, že návrh 30(c) získal najnižšiu úroveň konsenzu medzi účastníkmi synody, bol napriek tomu schválený drvivou väčšinou 672 z 826 hlasov (81,35 %), pričom 154 hlasov bolo proti.

V tejto časti sa ďalej navrhuje, aby Talianska biskupská konferencia (CEI) propagovala v širšej spoločnosti určité „dni“ na boj proti postojom, ako je „homofóbia“ a „transfóbia“.

A tiež aby CEI podporovala modlitbami a reflexiou „dni“ propagované občianskou spoločnosťou na boj proti všetkým formám násilia a prejavovala solidaritu s tými, ktorí sú zranení a diskriminovaní (dni proti násiliu a rodovej diskriminácii, pedofílii, šikanovaniu, útokom na ženy, homofóbii a transfóbii atď.);

Okrem toho navrhuje, „aby miestne cirkvi a regionálne biskupské konferencie primerane vyškolili pastorálnych pracovníkov a využili existujúce skúsenosti a postupy v oblasti vzdelávania, ktoré už existujú“, napríklad prostredníctvom vládnych agentúr, aby splnili tieto ciele.

Hoci dokument nie je konkrétnejší, zdá sa, že toto ustanovenie by mohlo znamenať aj záväzok CEI modliť sa za zavedenie propagácie rodovej ideológie v školách už od nižších ročníkov.

Legalizácia cudzoložstva a smilstva?

Súčasťou dokumentu zameraného na inklúziu sú aj „tí, ktorí zostávajú na okraji“, ako napríklad ľudia v „stabilných citových a rodinných situáciách, ktoré nie sú svätým manželstvom (druhé zväzky, faktické spolužitie, manželstvá a civilné zväzky atď.), spolu s „párom žijúcim v spolužití, ktorí majú v úmysle uzavrieť v budúcnosti sväté manželstvo“.

Neriešené zostávajú otázky začlenenia do sviatostného života a obrátenia tých, ktorí žijú v situáciách objektívneho cudzoložstva alebo smilstva, ktoré Cirkev považuje za závažné a ktoré Sväté písmo odhaľuje ako príčinu večnej smrti.

Homosexuálne činy sú hriechom, ktorý „volá k nebu o pomstu“, všetci sú povolaní k svätosti

Pokiaľ ide o homosexuálne činy (sodómiu), Sväté písmo a tradícia Cirkvi ich kvalifikujú ako jeden zo štyroch hriechov, ktoré volajú k nebu o pomstu. Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKK) ich označuje za „činy vážnej zvrátenosti“, ktoré„za žiadnych okolností nemôžu byť schválené“.

Napriek tomu takíto jedinci, ktorí trpia takýmito sklonmi, sa „musia byť prijímať s úctou, súcitom a citlivosťou. Malo by sa zabrániť akémukoľvek prejavu nespravodlivej diskriminácie voči nim“.

Okrem toho sú tieto osoby, ktoré trpia takouto skúškou, „povolávané k cudnosti“ a prostredníctvom úsilia o „ctnosti sebaovládania, ktoré ich učia vnútornej slobode“, spolu s „modlitbou a sviatostnou milosťou, môžu a mali by sa postupne a rozhodne približovať kresťanskej dokonalosti“.

A čo svedomie?

V súvislosti s dokumentom arcibiskup Erio Castellucci, predseda Národného výboru synodálnej cesty, vyhlásil „Nie je to dokonalý text, ale odráža cestu, ktorou sme sa vydali, a zmysel viery našich komunít.“

Následne apeloval na individuálne svedomie a  ako na prvenstvo v takýchto úvahách klasifikoval dokument „Yeast of Peace and Hope“ ako „akt cirkevného svedomia“.

„Prvenstvo osobného svedomia, zakotvené v koncilových textoch, musí inšpirovať tieto texty,“ povedal.

Hoci Cirkev potvrdzuje, že jednotlivec musí nasledovať úsudky svojho svedomia, a to aj pod hrozbou hriechu, stanovuje, že takéto úsudky musia vychádzať z „istého úsudku jeho svedomia“.

V tomto ohľade je jednotlivec rovnako povinný správne formovať svoje svedomie, ako ho nasledovať.

„Výchova k svedomiu je nevyhnutná pre ľudské bytosti, ktoré sú vystavené negatívnym vplyvom a pokušeniam hriechu, aby uprednostňovali svoj vlastný úsudok a odmietali autoritatívne učenie. V tomto ohľade Cirkev, najmä pre katolíkov, učí, že primárnymi prostriedkami formovania svedomia by mali byť modlitba, Sväté písmo a „autoritatívne učenie Cirkvi“,“ dodáva.

Keď katolík odmietne takéto učenie – vrátane zákazov smilstva, cudzoložstva a sodomie – alebo ak „sa málo snaží zistiť, čo je pravda a dobro, alebo keď je svedomie postupne takmer zaslepené zvykom páchať hriech“, takáto osoba zostáva „vinná za zlo, ktoré pácha“.

Prečítajte si tiež:

• Odpustová slávnosť farnosti Poráč
• Svätec dňa: Blahoslavená Chiara Luce Badano