Ak sa niečo Ficovej vláde neodpúšťa, potom je to úspech. Červené denníčky typu SME, N, či Aktuality obchádzajú skutočnosti o množstve úspešne prijatých zákonov ako mínové pole. Veď písať o nich by znamenalo uznať, že koaličný „valec“ – ako tomu sami radi hovoria – nezastavil, že mu naďalej ostala „šťava“. Aj napriek vnútorným pnutiam medzi SNS, HLASom a „Huliakovcami“ (čo reálne vôbec nie je také tragické, ako sa to novinári snažia verejnosti prezentovať).

K samotnému schváleniu rozpočtu sa vyjadril novinár Tkačenko (poznáte z online rozhovorov so Soltészom, čo je tiež vizitka…) v komentári pre SME. Vraj „Rudolf H.“ a „Robert F.“ sú podozriví z „konania zakladajúceho trestnoprávnu zodpovednosť“. Pretože sa pred hlasovaním o rozpočte stretli. Ide síce iba o infantilný žart, ale potom novinár zaútočí zostra: „Hoci nevychovaný premiér vrešťaním, šermovaním pästičkami a dupkaním nožičkou simuluje sebaistotu, jeho silová hra mu nevyšla a musel kapitulovať.“

Poslanci schválili rozpočet, podporili ho aj huliakovci

My ostatní síce vnímame prijatie rozpočtu ako úspech, ale SME si ide svoje…

Ako sa to hovorí zaslepeným? Fanatici?

Mimochodom, dotyčný žurnalista so svojou šéfredaktorkou sa boli „vyplakať“ u novej kolegyni Dibákovej (ex-Joj) v youtube talkshow Aréna. Tam sa nechala Balogová počuť, že súčasná vláda emancipuje „hlúposť, nízkosť a nenávisť“ a to sa odráža aj na ľuďoch. Konkretizovala, že má na mysli Oskara Rózsu, ktorý sa otvoril verejnému priestoru…

Jasné, kto sa nevyhraní voči vláde, alebo dokonca urobí pre krajinu niečo v tomto volebnom období, ten sa odpísal ako ďalší „dezolát“.

V inej politickej online talkshow, Za oponou s Richardom Dírerom (ex-TA3), sa potom vzácni hostia zhodli, že nám vládne najhorší zlepenec v dejinách. „Nezávislí odborníci“ Holečková (ex-KDH), Šipoš (hnutie Slovensko) a Naď (Demokrati), áno, áno. Toto by mohli študentom žurnalistiky ukázať ako učebnicový príklad jednostrannej zafixovanosti tvorcov relácie.

V aktuálnej karikatúre inak zobrazuje denník SME Roberta Fica diskutujúceho s Huliakom v poľovníckej uniforme, ktorý si žiada aspoň ministerský „posed“, ak už nie je žiadne kreslo voľné.

Ako vravím – fanatici.

Denník N zas nedokáže rozdýchať našu zahraničnú politiku, ktorá sa vyznačuje aj neutrálnym prístupom k Moskve. Dankovi (a jeho piatim kolegom) schválil parlament pracovnú cestu do Kremľa na 10. janurára, a všetci liberáli sú z toho na vetvy. Pod článkami na túto tému nájdete aj komentár „grciam z tejto krajiny.“

Lebo to je také „slušné“…

Zákonite musela nasledovať Shootyho karikatúra k téme: Minister Blanár sa na nej klania Lavrovovi so slovami „K vašim službám.“ Publikovaná bola pri komentári „Blanár buď o vraždení Rusov klame, alebo je lenivý a nevie používať internet.“

Podľa autora článku „Žiadna genocída Rusov na Ukrajine nebola a každý, kto ňou ospravedlňuje ruskú vojnu, jednoducho klame. Slovenský minister zahraničných vecí sa už dávno mohol vyhnúť riziku, že sa bude strápňovať. Ale náklonnosť k Rusku je silnejšia.“

Čo k tomu dodať? Vari etnickí Rusi na Donbase nekladú ozbrojený odpor kyjevskému režimu od roku 2014? To povstali len tak, kde nič – tu nič?

Každý nech si vyvodí vlastné závery.

Autorova kolegyňa Jana Shemesh nezaostáva, keď adresovala premiérovi tieto slová (potom, ako sa vyjadril, že médiá pravidelne klamú): „Vďaka kamerám si nielen novinári mohli pripomenúť, ako sa správa podráždený Robert Fico. Presne ako hulvát alebo ako neistý malý chlapec, ktorý nevie zvládnuť hnev na spolužiačku. Tomu zodpovedá aj jeho slovník.“

Ja neviem, ale sú títo ľudia do premiéra tragicky platonicky zamilovaní, že sa s ním stále zaoberajú na úrovni laických, presnejšie klávesnicových psychológov?

Danko a spol. sa hrnú do Moskvy. Čaká nás spása alebo tri oriešky pre Popolušku?

Pod článkom k plánovanej pracovnej ceste Danka a spol. do Moskvy je mimoriadne obľúbený (lajkovaný) nasledovný komentár čitateľa: „Toto je možné len v tejto Putinovej gubernii. A tento absurdný a neprijateľný výlet týmto komsomolcom, podporovateľom terorizmu zaplatia proti svojej vôli občania Slovenska.“

Isteže, ten komentár zavádza, ale dotyčný autor ani ináč písať nemôže – kto denne absorbuje tony rusofóbnej propagandy, ten sa v nej doslova utopí. Aj s kritickým myslením a vecným tónom.

Pretože po prvé, nie sme gubernia (a keď, tak ekonomický vazal Západu!), po druhé, vybraní poslanci nie sú združení v žiadnej proruskej či ruskej organizácii, a po tretie, čo znamená byť „podporovateľ terorizmu“, či presnejšie, kto ten terorizmus pácha? Pretože šírenie hrôzy prostredníctvom plánovaných, zámerných útokov prednostne na civilné ciele predsa nie je modus operandi vedenia ruskej špeciálnej vojnovej operácie. Na Donbase prebieha vojna, ale terorizmus je úplne iný spôsob vedenia konfliktu. Buďme korektní a objektívni aj v ťažkej polemike, prosím!

Ak totiž chceme viesť serióznu debatu bez hrotenia emócií, potom si musíme vyjasniť termíny a držať sa ich pravého významu. Bez ohľadu na hrôzy vojny. Poddať sa emóciám totiž znamená zmariť šance na produktívnu, argumentačne orientovanú debatu.

Mimochodom – nechcem extra vyzdvihovať komentujúcich čitateľov Hlavných správ, len by som rád poukázal na to, že mnohokrát trafia klinec po hlavičke. Niektoré príspevky si s obľubou prečítam, pretože z nich cítiť, že komentátor nie je včerajší a nenaletí všetkému, čo nám servíruje mainstream ako jedinú „správnu“ pravdu a jediný „správny“ pohľad na ňu.

Podobné komentáre s určitou analytickou hodnotou pod facebookovými príspevkami liberálnych médií nevídať.

Ale pokračujme:

Pre Aktuality sa vyjadril na tému pracovnej cesty do Moskvy politológ Mesežnikov. „Je to podpora agresívnej vojny Ruska. Ten, kto ide momentálne do Ruska v takejto pozícii a ešte do štátnej inštitúcie na oficiálnu návštevu, tak podporuje ruskú agresívnu vojnu.“

Fico vyzval občanov, aby neverili médiám, lebo ich klamú

Vraj by sme – v súlade s prijatou stratégiou EÚ – nemali chodiť do tých končín, dodáva. A bum, je to vonku! Našu zahraničnú politiku má určovať Brusel. A kto určuje zahraničnú politiku Bruselu? Žeby Washington…?

Komu sa to nezdá, ten asi nesleduje politický vývoj posledných rokov.

Tak takto naše liberálne médiá preplakali ostatné dni a noci. Ale čo z toho vyvodiť?

Nuž, môžeme vysloviť názor, že súčasné emocionálne rozpoloženie, ktorým prechádzajú „červené denníčky“ aj s ich prívržencami, je skutočne poľutovaniahodné…

Najvyšší čas sa prebudiť, kolegovia!