“Lekári okolo neho chodili, videli, ako chudne, ako sa stráca, až jeho život vyhasol, lebo mu nedali to minimum.” Vincent Lambert je obeťou nepriamej eutanázie

K morálno-etickým otáznikom, ktoré v mnohých ľuďoch vyvolávajú okolnosti smrti francúzskeho pacienta Vincenta Lamberta po deviatich dňoch hladu a smädu, sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril páter Ján Ďačok SJ, kňaz a lekár, ktorý prednáša etické disciplíny na Pápežskej univerzite Gregoriana a je teológom Apoštolskej penitenciárie

13. 07. 2019 | Svetonázor | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Bratislava 12. júla 2019 (HSP/Vatican News/Foto:Screenshot-Youtube)

▶ ❚❚ ↻

Milí poslucháči, dovoľte, aby som sa s vami podelil o niekoľko postrehov, ktoré súvisia s Francúzom Vincentom Lambertom, o ktorého úmrtí informovali masmédiá 11. júla. Ako je známe, jedenásť rokov bol vo vegetatívnom stave alebo v stave minimálneho vedomia, pričom dýchal spontánne. Na základe súdneho rozhodnutia mu však lekári zastavili prísun tekutín a výživy a v dôsledku toho zomrel po 9 dňoch.

Je predovšetkým dôležité podčiarknuť, že pre život je nutná strava a tekutiny. Inými slovami: Kto chce žiť, musí jesť a piť. Bez prísunu výživy a tekutín sa zomiera, a to v intervale 10 až 14 dní. To platí nielen pre zdravých, ale o to viac pre chorých, a osobitne pre tých, ktorí sú aj v príjme tekutín a potravy úplne odkázaní na iných. Zabezpečiť príjem tekutín a vhodnej stravy znamená zabezpečiť nie medicínsku liečbu, ale základné životné potreby. Tomu majú poslúžiť všetky prístupy, ktoré má moderná medicína k dispozícii. To bol prípad aj Vincenta Lamberta, ktorému vhodne upravenú stavu a tekutiny zabezpečovali zdravotnícki pracovníci, čo aj patrí k ich vznešenému poslaniu.

Ako je známe, poslaním medicíny je, aby stanovila diagnózu a liečila, nakoľko je to možné. Keď nemôže vyliečiť, má sprevádzať chorého a zmierňovať jeho utrpenie až po prirodzenú smrť. Medicína má zabezpečiť fungovanie životne dôležitých funkcií, ako je dýchanie, činnosť srdca, príjem stravy a tekutín.

Učiteľský úrad Cirkvi sa opakovane vyjadril k povinnosti výživy a príjmu tekutín u dlhodobo chorých. Súhrne to vyjadruje Nová charta zdravotníckych pracovníkov, ktorú vydala Pápežská rada pre pastoráciu v zdravotníctve v roku 2016, keď tvrdí: „Výživa a hydratácia, aj umelo poskytované, patria medzi základné formy starostlivosti o zomierajúceho, pokiaľ nepredstavujú neprimeranú záťaž alebo nijaký úžitok pre chorého. Ich neoprávnené prerušenie môže znamenať vo vlastnom zmysle eutanáziu: ´Podávanie výživy a tekutín, aj umelým spôsobom, je v súlade so zásadou riadneho a primeraného prostriedku na zachovanie života. Je teda povinné do tej miery, kým sa ukazuje, že sa tým dosiahne vlastný cieľ tohto konania, spočívajúci v zaistení hydratácie a výživy pacienta. Takto sa zabráni utrpeniu a smrti v dôsledku vyhladovania a dehydratácie´“ (č. 152).

Ako teda posúdiť spomínanú situáciu? O čo išlo v jeho prípade – o eutanáziu? Áno, spokojne možno tvrdiť, že išlo o nepriamu eutanáziu. Nepriamu – lebo sa mu odoprela výživa a tekutiny, nutné pre život. Išlo o eutanáziu – lebo tam bol úmysel, aby v dôsledku odopretia základných životných potrieb zomrel. Jeho smrť nebola teda prirodzená, ale vedome chcená a spôsobená. A preto je pojem nepriamej eutanázie naozaj namieste.

V praxi to znamenalo, že v ostatných dňoch jeho života lekári a ostatní zdravotnícki pracovníci okolo neho iba „chodili“, videli ako chudne, ako „sa stráca“, až jeho život vyhasol, lebo mu nedali to minimum, ktoré potreboval: tekutiny a vhodnú stravu. Jednoducho povedané: Vincent Lambert zomrel na vyhladovanie a dehydratáciu – teda „vysušenie“. Je to naozaj surové, cynické a neľudské.

Treba ešte raz zdôrazniť, že podávanie tekutín a výživy v prípade dlhodobo chorých nepredstavuje medicínske úkony, ale základné životné úkony. A preto: robiť medicínu má význam iba vtedy, ak sa drží klasických hippokratovských princípov, a ešte lepšie: keď rešpektuje kresťanské princípy, ktoré chránia každý život od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Medicína, ktorá chce zabíjať a zabíja, sa spreneveruje svojmu humanistickému poslaniu. Stáva sa tak nástrojom ideológií, ktoré sa chcú realizovať aj v zdravotníctve a aj cez zdravotníctvo. Stáva sa nástrojom „kultúry smrti“ či „kultúry skartácie“.

Vincent Lambert nebol terminálne chorým, ani človekom, ktorý by mal neznesiteľné bolesti. To sú totiž dôvody, ktorými sa zvyčajne argumentuje v prospech eutanázie alebo asistovanej samovraždy. Je pravda, že bol dlhodobo a ťažko chorým. O jeho živote sa však usúdilo, že je už zbytočný. Jeho smrť je „úspechom“ tých, ktorí vo Francúzsku sa usilujú o uzákonenie eutanázie, podľa vzoru Holandska a Belgicka. V Holandsku je totiž eutanázia dovolená už od veku zavŕšených 12 rokov (pre interval 12 až 16 rokov je nutný súhlas rodičov). V Belgicku sa eutanázia môže vykonávať bez obmedzenia veku, teda aj pre novorodencov, kojencov a deti predškolského veku, pričom sú to rodičia, ktorí udeľujú súhlas k takému úkonu alebo oni majú presvedčiť svoje vlastné dieťa, že je preň lepšie to, aby nežilo, ako žilo.

Záverom možno povedať, že násilná smrť Vincenta Lamberta je veľmi trpkou a smutnou skutočnosťou. Tá musí znepokojovať všetkých triezvo zmýšľajúcich ľudí, bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci. Ako vidno, individualistické a utilitaristické chápanie ľudského života vedie k diskriminácii a zabíjaniu chorých a slabých. Je to silná výzva pre všetkých čestných ľudí a pre ich životnú orientáciu. Jednoznačne totiž platí: Kto odmietne Boha ako pôvodcu, darcu a ochrancu každého ľudského života, skôr-neskôr odmietne aj slabého, chorého, postihnutého či chudobného človeka. Božie zjavenie a Kristov príklad však poskytujú svetlo – pre každého človeka a pre každú profesiu, aj pre medicínu.

P. Ján Ďačok SJ

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa chystá v pondelok odletieť do Londýna.

Podľa jeho slov bude cesta súvisieť s rokovaniami o ukončení vojny, ktoré ukrajinská delegácia v súčasnosti vedie v USA.