Bratislava 1. októbra 2015 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Po prečítaní článku Zdravotníci už zbierajú podpisy pod deklaráciu o podaní výpovede mi nedá nezareagovať a vyjadriť svoj názor na situáciu v našom zdravotníctve, v ktorom pracujem ako sekundárny lekár takmer 3 roky. Teší ma, že sa sestry a ostatný zdravotný personál konečne rozhýbali.
Je smutné, za aký plat pracujú u nás sanitári, zdravotné sestry a ostatný zdravotný personál. Plat sa pohybuje okolo 350-550Eur v čistom.
V našich nemocniciach pracuje podstatne menej zdravotníkov ako udávajú normy. Jedna sestra má na starosti často až 20 pacientov. Musia každému nachystať lieky ráno, napoludnie, večer, resp. na akútne udalosti a tých liekov je niekedy aj viac ako 30. Každý deň najmä starších pacientov musia prezliecť, poutierať ich od hora dole, zaviesť infúziu, sledovať kedy dotiekla, merať tlaky niekoľkokrát za deň, zapisovať informácie o každom pohybe pacienta v priebehu dňa, a všetko, čo sa urobilo. Robia príjmy, a prepustenia. Príbuzní im veľakrát vyčítajú, prečo sa práve o ich otca či mamu nestarájú. „Pozrite sa ako vyzerá“, vôbec neoceniac ich snahu. Plat nízky, príbuzní na vás nadávajú, pacienti sa sťažujú, lekári vás zvozia (pretože aj ich je na Slovensku podstatne menej ako sú normy a musia robiť často oveľa viac ako sa dá uniesť. To samozrejme zvyšuje nervozitu a stres). Takto panuje na oddelení napätie, vznikajú nezhody, a ľahko sa robia chyby.
Pred nedávnom prebiehala v médiách mimoriadne štvavá kampaň proti lekárom o tom, akí sú zbohatlíci a koľko zarábajú. Uvádzali sa priemerné platy 3000 eur a viac. Len ako ten plat vyrátali, to vám nepovedia. Ja robím 3 roky a mám v čistom niečo nad 800 eur. Vzhľadom na to, že nás je na oddelení nedostatok, mám mesačne vyše 100 hodín nadčasov. Môžem povedať, že najlepšie roky svojho života trávim v práci a ak nie som v práci tak oddychujem po 24 hodinovej službe.
Táto štvavá kampaň má len jeden cieľ, ktorý je úplne zrejmý a to rozhádať medzi sebou personál. Tí na riadiacich funkciách vedia, že najlepšie je, keď si personál navzájom závidí a má nezhody. Preto najprv média zabezpečili nenávisť pacientov voči „zlodejom“ lekárom. Neskôr závisť sestier a ostatného personálu voči lekárom (mediálnou kampaňou o obrovských platoch lekárov – zdravotné sestry a sanitárky si to prečítajú a potom závidia a povedia si: „na čo budem robiť za 400 eur, keď on má 3000 Eur“). A najnovšie sa menili platy zdravotným sestrám, tak aby dochádzalo k závisti aj medzi nimi. Takto vznikol ideálny stav, kedy sa všetci neznášajú a je iba malá šanca sa navzájom spojiť a spoločne protestovať a ukázať im, lebo iba v jednote sa dajú veci meniť.
Šetrí sa na platoch personálu, ale na dohadzovaní predražených zákaziek sa nešetrí. Stačí sa pozrieť na miliónovú kauzu predraženého CT, podvody s externým zásobovaním jedla, predražené nákupy vybavenia nemocníc. Parkoviská nemocníc sú v súkromnom vlastníctve. Všetky ziskové oddelenia a laboratória sa predali do súkromného vlastníctva a štátu na ťarchu ostali len také, ktoré veľa zisku nevyprodukujú.
Ročne sa stratí na pochybných zákazkách v zdravotníctve množstvo miliónov EUR. Za tieto prostriedky by mali podstatne vyššie platy aj zdravotné sestry, lekári a ostatný zdravotný personál. Nemuseli by utekať do zahraničia, či robiť inú prácu. Tomu sa nemôžeme čudovať, veď už je všeobecne známe, že najvyššia politika je prepojená so súkromným vlastníctvom slovenského zdravotníctva.
Lekárov a zdravotných sestier na Slovensku ubúda, ich početným odchodom do zahraničia. Majú tam vyššie platy, sú tam dodržiavané normy a navyše naši lekári a zdravotné sestry sú na západe, obzvlášť v Nemecku, vyhľadávané pre pracovitosť, odbornosť a zodpovednosť. Približne 70% študujúcich na lekárskych fakultách sú ženy. Množstvo z nich ide už počas štúdia alebo krátko po ukončení na materskú dovolenku. To stále vedie, k nedostatku personálu na oddeleniach. Muži nie sú dostatočne motivovaní a podstatne viac si zarobia v iných odvetviach. Samozrejme obetovať sa dá, ale aj rodina potrebuje z niečoho žiť, keď je žena na materskej. Dochádza k vyčerpávaniu až vzniku syndrómu vyhorenia, poprípade k vzniku iných zdravotných problémov. Nie je náhoda, že lekári sa v priemere dožívajú najnižšieho veku.
Plne podporujem zvýšenie platov všetkého zdravotného personálu, taktiež platov učiteľov. Nielen ja, ale aj všetci moji známi lekári, prejavujeme hromadnú ľútosť a sme obzvlášť vytočení, keď sledujeme mediálnu manipuláciu a ruinovanie nášho zdravotníctva.
A naopak, potešilo by nás zníženie platov politikov, zrušenie možnosti poberať plat z viacerých zamestnaní (viď. politici s 5 a viacerými zamestnaniami, platom aj vyše 15000Eur mesačne). Potešil by nás nezávislý audit každej nemocnice a transparentnosť týchto informácií a samozrejme aj trestnoprávna zodpovednosť všetkých osôb. Lenže tieto veci sa nestanú, ak sa nespojíme a nebudeme držať spolu.
Nemôžeme sa nechať oklamať politikmi. Je pre nich typické, že vedia pekne rozprávať, ale takmer nikdy nič zo svojich sľubov neurobia. Za vlády všetkých politických spektier bolo zdravotníctvo (a nielen zdravotníctvo) rabované. Len pamäť nás občanov je krátkodobá. Nemôžeme to tolerovať, nemôžeme hovoriť toto je menšia alebo väčšia kauza.
Médiám hlavného prúdu veriť je veľmi náročné, zvlášť keď máme informácie, že nie sú vlastnené slovenskými firmami alebo osobami, ale zahraničnými a samozrejme tu budú presadzovať zahraničné záujmy. A v prípade veľkých finančných skupín či oligarchov budú presadzovať ich záujmy. Nám ostáva len veriť sebe, veriť obyčajnému ľudu a ľuďom, ktorí poctivo pracujú. Nie napr. neziskovkám a iným dosadeným štvavým organizáciám, ktoré tu rozdúchavajú nenávisť a skazu. A najsmutnejšie na tom je, že z našich daní im ide podpora. Oni sa možno na nás smejú ako drieme za pár korún a situácia našej nespolupatričnosti im vyhovuje takisto ako našim “štandardným politkom“ a oligrchom v ich pozadí. Komu vyhovujú naše nezhody? Nám určite nie.
MUDr. Radoslav Čičala
